Vedeli by ste si predstaviť budúcnosť, v ktorej sú dátové centrá takmer doslova nalepené na fasádu vášho domu? Žiaľ, nie je to tak úplne sci-fi. Presne takýmto spôsobom sa chcú s rastúcou energetickou náročnosťou AI vysporiadať viaceré veľké firmy. Ľudia, teda obyvatelia domov, však majú iný názor.
Nový prieskum od Gallup odhalil, že medzi tým, čo chce technologický priemysel, a tým, čo si myslia bežní ľudia, je obrovský rozdiel. Až sedem z desiatich (70 percent) Američanov nesúhlasí s výstavbou dátových centier v blízkosti ich domovov alebo komunít. Takmer polovica z nich, presnejšie 48 percent, je „silne proti“.
Väčší odpor ako voči jadrovým elektrárňam
Pre porovnanie, výstavbe jadrovej elektrárne v blízkom okolí sa bráni 53 percent Američanov, čo bolo dlho považované za symbol NIMBY efektu (Not In My Back Yard, teda „nie na mojom dvore“). Dátové centrá túto hodnotu prekonávajú o 18 percentuálnych bodov, píše Business Insider. Inak povedané, Američania by radšej mali pri svojom dome jadrovú elektráreň ako dátové centrum, hoci to už trochu generalizujeme.
Naopak, podporu výstavbe dátového centra v blízkosti domova vyjadrilo len 29 percent opýtaných, z ktorých len 7 percent z nich je „silne za“. Gallup zároveň referuje, že otázku položil po prvýkrát v histórii, a to kvôli tomu, že si všíma masívneho nárastu lokálneho odporu voči výstavbe dátových centier naprieč celými Spojenými štátmi.

Prečo ľudia nechcú dátové centrá?
Dôvodov je viacero. Consumer Affairs uvádza, že z tých, ktorí sú proti, až polovica uviedla ako hlavnú obavu dopad na miestne zdroje, teda na elektrinu a vodu. Ďalších 22 percent poukázalo na zhoršenie kvality života, 20 percent sa obávalo rastu nákladov (vrátane vyšších účtov za elektrinu) a 16 percentám vadilo prípadné znečisťovanie okolia. Zároveň 46 percent všetkých opýtaných sa „veľmi znepokojuje“ dopadom AI dátových centier na životné prostredie.
A úprimne, de facto každý z týchto argumentov je pádny, hlavne tie, ktoré sa týkajú cien a dopadov na zdroje. Moderné dátové centrum totiž spotrebuje skutočne obrovské množstvo energie. Veľké zariadenia dosahujú spotrebu stoviek megawattov, čo zodpovedá desaťtisícom domácností. Zabúdať netreba ani na nevyhnutné chladiace systémy, ktoré sú zase mimoriadne náročné na vodu, pričom niektoré dátové centrá spotrebujú milióny litrov denne.
Aby toho nebolo málo, dátové centrá sú aj celkom hlasné. „Ak žijete blízo dátového centra napájaného plynovými turbínami, jednoducho si tam nedokážete predstaviť život. Počujete ten hluk aj doma,” uviedla aktivistka Elena Schlossberg z Virgínie, ktorá sa proti dátovým centrám angažuje viac ako desaťročie, pre NPR.
Odpor naberá na sile
Fortune dokonca píše, že v štátoch ako Virgínia, Indiana, Ohio a Pennsylvánia sa formujú takzvané grassrootové hnutia, ktoré blokujú konkrétne projekty. Podľa NPR bolo medzi májom 2024 a marcom 2026 zamietnutých alebo odložených 16 projektov dátových centier.
Predmetný prieskum zároveň ukazuje, že odpor je zastúpený rovnomerne naprieč politickým spektrom. Síce demokrati sú silne proti v 56 percentách prípadov a republikáni len v 36 percentách, kľúčové je, že nadpolovičná väčšina všetkých hlavných politických táborov odmieta dátové centrá v okolí domov. Odpor je najsilnejší na Stredozápade a na Juhu, no objavuje sa v podstate v celých Spojených štátoch.
Priemysel na to veľmi nedbá
Technologický priemysel tieto signály ignorovať úplne nemôže, no zároveň nevykazuje čo i len náznaky toho, že by kvôli nim spomaľoval či dokonca zastavoval výstavbu nových zariadení.
Len v tomto roku sa plánuje výstavba dátových centier za 46,5 miliardy dolárov, a to dokonca ďalšou zmluvou vo výške 63,2 miliardy dolárov. Spoločnosti sa snažia získať miestne komunity na svoju stranu daňovými príjmami a pracovnými miestami, no problém je v tom, že ľudia im často neveria. Nezriedka ich považujú za “zlodejov”, ktorým nejde o nič iné, než o to, aby zarobili čo najviac peňazí, bez ohľadu na ľudí či životné prostredie.
Riešenie treba, a to čo najskôr
Výstavba dátových centier pri domoch sa teda neukazuje byť šťastným riešením. Riešenie však treba, a to čo najskôr. Ako sme vás informovali na tomto odkaze, Jensen Huang, šéf Nvidie, varoval, že agentická umelá inteligencia si do budúcnosti vyžiada pravdepodobne 1 000-násobne viac energie, než koľko jej dnes máme k dispozícii.
Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) odhaduje, že globálna spotreba energie dátovými centrami vzrastie z 415 TWh v roku 2024 na 945 TWh v roku 2030, čo zodpovedá ročnej spotrebe celého Japonska.
Elon Musk dlhšie navrhuje, aby sa dátové centrá jednoducho presunuli do vesmíru, konkrétne na obežnú dráhu Zeme, kde nielenže neznečisťujú planétu (teda aspoň nie v takej miere), ale taktiež môžu byť napájané priamo solárnou energiou.

