Živnostníci na Slovensku čelia bezprecedentnému zdraženiu odvodov, ktoré ich podľa odborníkov môže zatlačiť na pokraj prežitia. Od januára budú platiť minimálne 425 eur mesačne, čo je o vyše 80 eur viac než doteraz. Analytici upozorňujú, že tvrdé opatrenia prídu v čase, keď štát sám nevie ustrážiť sedemmiliardový rozpočtový deficit.
Vláda argumentuje nutnosťou konsolidácie verejných financií, no kritici hovoria o snahu nájsť jednoduchého vinníka. Podľa nich sa politická debata namiesto riešenia systémových problémov mení na útok proti skupine, ktorá si sama zabezpečuje živobytie a nesie väčšiu zodpovednosť než bežní zamestnanci.
Politický cieľ namiesto riešenia
Ekonomický analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS tvrdí, že ani dvojnásobné zdanenie živnostníkov by deficit rozpočtu znížilo len nepatrne. Upozorňuje, že diskusia sa opäť odkláňa od reálneho problému, ktorým je neschopnosť štátu hospodáriť efektívne. Odhady o desiatkach tisíc „falošných“ živnostníkov považuje za číselné fantázie, keďže inšpekcia práce ich ročne odhalí len približne sto.
Vlachynský dodáva, že kritika tejto skupiny je nespravodlivá, pretože pre mnohých predstavuje slobodná forma podnikania vedomé rozhodnutie. Živnostníci podľa neho dobrovoľne obetujú stabilitu garantovanú Zákonníkom práce, aby mohli samostatne rozhodovať o svojej budúcnosti. Preto považuje rozdielne daňovo-odvodové podmienky za prirodzené a spravodlivé.
Nové odvody aj pre začiatočníkov
Najtvrdší úder príde pre tých, ktorí podnikanie iba rozbiehajú. Štát od januára skracuje tzv. odvodové prázdniny z takmer dvoch rokov na päť mesiacov. Od šiesteho mesiaca bude musieť každý nováčik platiť nový „mikroodvod“ vo výške približne 131 eur mesačne. Táto povinnosť sa pritom nebude viazať na výšku príjmu, čo znamená, že aj živnostník s minimálnym zárobkom zaplatí rovnakú sumu ako niekto so zabehnutou firmou.
Očakáva sa, že nové pravidlá zasiahnu aj študentov, dôchodcov a zamestnancov, ktorí si len občas privyrábajú. Pre nich môže byť fixný mikroodvod likvidačný. Ak si človek zarobí na živnosť 200 eur mesačne, po zaplatení sociálnych a zdravotných odvodov mu zostane len asi 60 eur. Navyše odborníci upozorňujú, že nízky mikroodvod nemusí zabezpečiť ani započítanie daného roka do dôchodku, hoci štátu z neho odvedú vyše 1 500 eur ročne.
Prečítajte si tiež
Kto je skutočným problémom?
Prezident Živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik tvrdí, že politici používajú nesprávne označenie „falošní živnostníci“. Podľa jeho skúseností až 99 percent z nich sú v skutočnosti „falošní zamestnanci“, teda ľudia, ktorých zamestnávateľ donúti pracovať na živnosť, aby ušetril na odvodoch. „Problém nie je v obetiach, ale v systéme, ktorý takýto postup umožňuje,“ hovorí. Apeluje, že štát by mal postihovať tých, ktorí zneužívajú pracovný trh, nie tých, ktorí sa snažia uživiť poctivo.
Podľa oboch odborníkov živnostníci predstavujú kľúčovú časť ekonomiky. Sú prvými, ktorí pocítia dôsledky neefektívnych regulácií, a tým aj akýmsi varovným signálom pre vývoj hospodárstva. Ak sa ich počet začne prudko znižovať, môže to byť jasný signál, že systém prestáva byť udržateľný.
