Verejný dlh Slovenska na konci júna 2026 dosiahol 86,4 miliardy eur. Vyplýva to z nových údajov Eurostatu. Za rok tak štátu pribudli takmer tri miliardy eur dlhu, hoci je pravda, že v pomere k veľkosti ekonomiky dlh mierne klesol. Rozpočtová rada pritom varuje, že bez ďalších úspor sa dlh už o rok priblíži k hranici 100 miliárd eur.
Eurostat zverejnil údaje o zadlžení krajín Európskej únie za druhý štvrťrok 2026 v stredu 21. októbra. Slovenský verejný dlh mal na konci júna presne 86,423 miliardy eur. Pred rokom to bolo 83,475 miliardy eur, takže za dvanásť mesiacov stúpol približne o 2,95 miliardy eur. Inak povedané, v priemere rástol o viac ako osem miliónov eur denne. Ak dlh rozpočítame na obyvateľov, vychádza to zhruba 16 000 eur na každého, kto na Slovensku žije, vrátane detí.
Druhý štvrťrok bol pritom v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi o niečo lepší. Na konci júna bol dlh o 361 miliónov eur nižší ako na konci marca. Jeho podiel na HDP klesol za tri mesiace o jeden percentuálny bod. Slovensko sa tak dostalo medzi šesť krajín EÚ s najväčším štvrťročným poklesom zadlženia. Výraznejšie ho znížili len Cyprus, Grécko, Maďarsko, Írsko a Chorvátsko. Pomohol aj nižší schodok. Po sezónnom očistení bol v druhom štvrťroku 2,6 percenta HDP, kým v prvom štvrťroku tri percentá.
Dlh rastie, no podiel na HDP klesá
V pomere k hrubému domácemu produktu dosahuje slovenský dlh 60,6 percenta. Pred rokom to bolo 61,9 percenta. Na prvý pohľad to vyzerá ako zlepšenie, štát však dlh nespláca. Dlhuje viac peňazí ako pred rokom. Vysvetlenie leží v spôsobe výpočtu. Podiel dlhu na HDP je zlomok, respektíve v čitateli je dlh, v menovateli hodnota celej ekonomiky. Ak ekonomika v bežných cenách rastie rýchlejšie ako dlh, podiel klesne, aj keď suma, ktorú štát dlhuje, je vyššia. K rastu nominálneho HDP prispieva aj inflácia, pretože zdražovanie zvyšuje hodnotu všetkého, čo sa v krajine vyrobí a predá.
Preto je rozumné sledovať obe čísla naraz. Nižší podiel dlhu na HDP sám osebe neukazuje, že vláda dostala verejné financie pod kontrolu. Hovorí len o tom, že ekonomika zatiaľ rastie o niečo rýchlejšie ako dlh.
Zadlženie pritom rastie aj v celej Európskej únii. Členské štáty spolu na konci júna dlhovali približne 15,95 bilióna eur. V pomere k HDP to bolo 82,9 percenta, pred rokom 81,4 percenta. V eurozóne je dlh ešte vyšší. Dosahuje 88,8 percenta HDP, čo je o 1,5 percentuálneho bodu viac ako pred rokom. Najviac zadlžené je stále Grécko so 140,8 percenta HDP. Tesne za ním je Taliansko so 139,9 percenta. Tretie je Francúzsko so 119,1 percenta. Nad hranicou 100 percent sú aj Belgicko so 110,2 percenta a Španielsko so 101,4 percenta, píše Startitup.
Grécko pritom svoj dlh rýchlo znižuje. Jeho podiel na HDP za rok klesol o 11,2 percentuálneho bodu. Francúzsku naopak za rovnaký čas stúpol o 3,7 percentuálneho bodu.
Na opačnom konci rebríčka je Estónsko s dlhom 26,1 percenta HDP. Nasledujú Dánsko s 27,1 percenta a Luxembursko s 28,2 percenta. Slovensko je teda pod priemerom EÚ aj eurozóny. Od susedného Česka, ktorého dlh dosahuje 43,8 percenta HDP, je však celkom ďaleko.
Už sme prekročili kritickú hranicu
Pravidlá Európskej únie všeobecne počítajú s tým, že verejný dlh krajiny by nemal presiahnuť 60 percent HDP a ročný schodok rozpočtu tri percentá HDP. Ide o takzvané maastrichtské kritériá. Hranicu pre dlh Slovensko prekročilo na konci roka 2025. Podľa Eurostatu malo vtedy dlh takmer 83,96 miliardy eur, teda 60,5 percenta HDP. O rok skôr to bolo 58,9 percenta.
Čo sa týka schodku, s tým má Slovensko problém už dlhšie. V roku 2025 hospodárilo s deficitom 6,15 miliardy eur, čo je 4,4 percenta HDP. Oproti roku 2024 sa schodok síce znížil o jeden percentuálny bod, hranicu troch percent však stále prekračuje. Rada EÚ preto voči Slovensku už v júli 2024 otvorila postup pri nadmernom deficite. Ten stále platí, no nie sme v ňom sami. Okrem Slovenska sú v ňom napríklad aj Francúzsko, Taliansko, Belgicko či Rakúsko.
No hoci sa tu spomenuli aj nejaké tie pozitívne čísla, treba myslieť na to, že s rastúcim dlhom rastú aj úroky, ktoré zaň štát platí. Slovensko si dnes navyše požičiava drahšie ako pred niekoľkými rokmi. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) úroky stáli štát minulý rok približne dve miliardy eur. V roku 2029 to má byť takmer štyri miliardy eur. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) išlo v prvej polovici tohto roka na obsluhu dlhu viac ako 1,4 miliardy eur. To je o 390 miliónov eur viac ako v rovnakom období minulého roka. Samozrejme, každé euro zaplatené na úrokoch potom chýba inde, napríklad v zdravotníctve, školstve alebo na investície.
Dlh sa blíži k 100 miliardám
Ani vyhliadky do budúcna nie sú zrovna ružové. Parlament už schválil rozpočet na rok 2027, ktorý dlh ďalej zvýši. Poslanci ho odhlasovali v stredu 14. októbra. Hlasovalo zaň 76 zo 78 prítomných. Rozpočet počíta so schodkom verejných financií 7,44 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP. V priemere je to viac ako 20 miliónov eur na každý deň roka. Ešte v roku 2024 pritom vláda pre rok 2027 plánovala schodok len tri percentá HDP.
Podľa údajov z rozpočtu by mal dlh v roku 2027 dosiahnuť 66,3 percenta HDP a v roku 2029 až 71,8 percenta. Ak by vláda prijala ďalšie úspory, ktoré rozpočet zatiaľ neobsahuje, mohol by sa v roku 2029 dostať na 69,6 percenta. Bez nich rozpočet počíta so schodkami výrazne nad päť percent HDP aj v ďalších rokoch. Rozpočtová rada spočítala, že rast dlhu by zastavil až schodok 2,5 percenta HDP. Bez takého zníženia dlh v roku 2027 stúpne na 98,4 miliardy eur, teda tesne pod hranicu 100 miliárd.
RRZ rozpočet kritizuje, keďže nezastaví rast verejného dlhu. Okrem toho údajne nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a veľmi pravdepodobne ani s ústavným princípom dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ciele na ďalšie roky navyše nie sú podložené konkrétnymi opatreniami. Chýbajú opatrenia za 1,2 miliardy eur v roku 2028 a za 2,3 miliardy eur v roku 2029. Predseda RRZ Ján Tóth už pri návrhu upozornil, že v rozpočte nie je žiadna konsolidácia, takže dlh bude rásť neudržateľne. Bezpečnú úroveň slovenského dlhu pritom rada odhaduje na 74,7 miliardy eur. To je zhruba o 24 miliárd menej, ako má Slovensko dlhovať budúci rok.
Slovensko má v ústave aj dlhovú brzdu, ktorej horný limit každý rok klesá o jeden percentuálny bod. Od roku 2027 bude 50 percent HDP. Dlh je pritom už teraz nad týmto limitom. Slovensko je podľa RRZ už šiesty rok v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy.
