Kto zarába viac, aj platí viac do Sociálnej poisťovne. Vyšší dôchodok však z toho dostane len čiastočne. Pri platoch nad trojnásobkom priemeru sa nadpriemerné odvody do penzie vôbec nerátajú. Príčinou je princíp solidarity, ktorý je úzko spätý s prísnym krátením. Ako funguje?
Mnoho Slovákov s nadpriemerným príjmom posiela každý mesiac do štátnej kasy značné sumy. Robia to s logickou predstavou, že sa im to na starobu vráti v podobe primeranej alebo až nadštandardnej penzie. Dôchodkový systém však takto nastavený nie je. Štát uplatňuje prísny princíp solidarity, takže ľuďom s vyššími platmi pri výpočte časť zásluh zoberie. Medzi tým, koľko za život odvediete, a tým, čo potom dostanete, je teda celkom veľký nepomer.
Všetko sa točí okolo mzdového bodu
Výšku dôchodku z prvého piliera určujú tri veci, a síce počet odpracovaných rokov, aktuálna dôchodková hodnota a takzvaný priemerný osobný mzdový bod. Tieto tri čísla sa medzi sebou vynásobia. Dôchodková hodnota je pre všetkých rovnaká a v roku 2026 je nastavená na 19,7633 eura. Rozdiely medzi ľuďmi teda robí hlavne mzdový bod. Ten porovnáva váš príjem s priemernou mzdou v hospodárstve. Ak zarábate presne priemer, máte hodnotu 1. Pri dvojnásobku priemeru by ste logicky mali mať 2. Práve tu však prichádza na scénu krátenie, pretože od určitej hranice koeficient už nerastie rovnako rýchlo ako váš plat.
Nad 1,25-násobok sa ráta len 68 percent
Plnú hodnotu mzdového bodu vám systém uzná len do 1,25-násobku priemernej mzdy. Z časti príjmu medzi 1,25-násobkom a trojnásobkom priemeru vám do dôchodku započíta už len 68 percent. Na všetko, čo zarobíte nad trojnásobok priemeru, sa pri výpočte neprihliada vôbec. Pre dôchodok akoby tieto peniaze neexistovali. To znamená, že človek s dvojnásobkom priemernej mzdy nemá koeficient 2, ale len 1,76. Kto zarába trojnásobok, dostane hodnotu 2,44 namiesto 3. Výsledky sú miestami až absurdné. Zamestnanec alebo živnostník s päťnásobkom priemeru dostane z prvého piliera presne taký istý dôchodok ako človek s trojnásobkom.
Solidarita pritom funguje aj opačným smerom. Ľuďom, ktorých mzdový bod je pod hodnotou 1, ho systém zvýši o 20 percent rozdielu do priemeru. Ak teda niekto zarábal 80 percent priemeru, do výpočtu mu pôjde hodnota 0,84.
Ako to vyzerá v eurách? Zoberme si pre jednoduchosť 40 odpracovaných rokov a dnešnú dôchodkovú hodnotu. Človek s priemernou mzdou by dostal okolo 790 eur mesačne. S dvojnásobkom priemeru by to bolo približne 1 391 eur a s trojnásobkom zhruba 1 929 eur. Kto teda celý život odvádza dvakrát viac, dostane dôchodok len o 76 percent vyšší. Samozrejme, majte na pamäti, že ide o zjednodušený výpočet, ktorý nepočíta s budúcou valorizáciou a s tým, že sporiteľom v druhom pilieri sa znižuje dôchodok z prvého piliera.
Odvody platíte aj z peňazí, ktoré sa vám nezarátajú
Ešte zamotanejšie je to pri samotných odvodoch. Maximálny mesačný vymeriavací základ je v tomto roku až 16 764 eur. Ide o 11-násobok priemernej mzdy z roku 2024, ktorá bola 1 524 eur. Odvody sa teda platia z príjmu, ktorý je takmer štyrikrát nad hranicou, od ktorej sa do dôchodku už nič neráta. Budúci rok sa strop ešte posunie, na 17 820 eur.
Dá sa to ukázať na jednoduchom príklade. Priemerná mzda za rok 2025 bola 1 620 eur. Trojnásobok je teda 4 860 eur a päťnásobok 8 100 eur. Na starobné poistenie ide spolu 18 percent z hrubej mzdy, čo je v prvom prípade 874,80 eura a v druhom 1 458 eur mesačne. Lepšie zarábajúci človek tak zaplatí každý mesiac o 583,20 eura viac, za rok skoro 7 000 eur. Dôchodok z prvého piliera z toho bude mať rovnaký. Štát tieto peniaze nepoužije na jeho vyššiu penziu, ale v rámci solidarity nimi dorovná dôchodky ľudí s podpriemernými mzdami.
Prečo to štát robí
Hlavným dôvodom je veľmi zlý stav financií Sociálnej poisťovne. Prvý pilier funguje priebežne. Peniaze, ktoré dnes odvedú pracujúci, hneď odchádzajú na účty súčasných dôchodcov. Na pokrytie všetkých výdavkov však ani zďaleka nestačia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej aprílovej správe uviedla, že deficit dôchodkového systému zhoršuje hospodárenie štátu o 1,5 percenta HDP. Trvalá záťaž, ktorú dôchodky pre verejné financie predstavujú, je podľa nej 2 percentá HDP. To je takmer 40 percent celého problému s dlhodobou udržateľnosťou slovenských verejných financií, ktorý RRZ hodnotí ako vysoké riziko.
Názorne to vysvetlil bývalý minister práce a daňový expert Jozef Mihál. Podľa neho má Sociálna poisťovňa z vybraných odvodov peniaze len približne na 10 mesačných výplat dôchodkov. Štát ich pritom ročne vypláca 13, teda 12 riadnych a k tomu 13. dôchodok. Ak by sa pozeralo len na fondy starobného a invalidného poistenia, peniaze by stačili iba na šesť až sedem mesačných dôchodkov. Zvyšok štát v podstate financuje na dlh. Každý rok tak v systéme vzniká diera okolo 2,5 miliardy eur. Štát ju musí z niečoho zaplatiť, takže ju dotuje zo štátneho rozpočtu a peniaze si požičiava na úkor iných oblastí. Šetriť sa však už začalo aj pri samotných dôchodkoch. Trinásty dôchodok sa v rokoch 2026 až 2028 nezvyšuje a zostáva na úrovni z roku 2025, teda pri starobnom dôchodku 667,30 eura.
Do budúcna to bude ešte horšie
Navyše, do dôchodku postupne odchádzajú silné populačné ročníky. Slovensko má zároveň dlhodobo nízku pôrodnosť a mnohí mladí ľudia odchádzajú pracovať alebo žiť do zahraničia. RRZ preto odhaduje, že do roku 2060 krajina stratí približne 20 percent pracovnej sily. Na dôchodky tak v budúcnosti nemusí mať kto robiť. Schodok dôchodkového systému by sa podľa projekcií RRZ mohol postupne vyšplhať až na 3,9 percenta HDP. Budúce vlády tak zrejme nebudú mať veľa možností a siahnu po nepopulárnych krokoch. Do úvahy prichádza ďalšie zvyšovanie odvodov, posúvanie dôchodkového veku alebo pomalšia valorizácia. Pre ľudí s vyššími platmi to môže znamenať ešte prísnejšie krátenie zásluh.
Konajte sami, kým je čas
Rozumným riešením je vziať zodpovednosť za svoju budúcnosť do vlastných rúk. Z celkových 18 percent starobných odvodov ide sporiteľom do druhého piliera len 4 percentá, zvyšných 14 percent pohltí priebežný systém. Pôvodne mal pritom príspevok do druhého piliera rásť až na 6 percent v roku 2027. Od roku 2024 ho však štát natrvalo znížil z 5,5 na 4 percentá.
Druhý pilier síce nedokáže úplne vyrovnať pokles vašej životnej úrovne, ale pre lepšie zarábajúcich má jednu veľkú výhodu. Úspory, ktoré si tam nazbierate, štát nijako nekráti a zhodnocujú sa vám v plnej výške. Oplatí sa preto skontrolovať, či ich máte v indexových negarantovaných fondoch, ktoré dlhodobo zarábajú viac ako dlhopisové. Väčšina sporiteľov to už urobila. Ku koncu októbra 2025 mali Slováci v druhom pilieri vyše 19 miliárd eur a viac ako 80 percent z toho bolo práve v indexových fondoch.
Ak si chcete vybudovať vlastný vankúš, najlepšie bude začať pravidelne investovať. Predtým si však vytvorte takzvanú železnú rezervu. Mala by pokryť vaše bežné výdavky na tri až šesť mesiacov a mali by ste ju mať na bezpečnom a rýchlo dostupnom mieste, napríklad na sporiacom účte. Vďaka nej nebudete musieť pri výpadku príjmu predávať investície pod cenu. Na dlhodobé budovanie majetku sú pre väčšinu ľudí ideálne široko rozložené indexové fondy. Namiesto stávky na jednu firmu v nich vlastníte malý kúsok zo stoviek či tisícok najväčších podnikov z celého sveta. Majú nízke poplatky a v prípade ETF, teda indexových fondov obchodovaných na burze, platí na Slovensku aj daňová výhoda. Ak ich držíte dlhšie ako jeden rok, celý výnos z predaja je oslobodený od dane z príjmov. Pri klasických podielových fondoch takýto časový test neexistuje, výnos sa zdaňuje sadzbou 19 percent.
