Európa sa pripravuje na jeden z najodvážnejších krokov v moderných dejinách svojej energetiky. Litva už od roku 2022 nedováža žiadny plyn ani ropu z Ruska a politici hovoria, že podobnou cestou sa musia vydať aj ostatné štáty únie. Tento príklad sa spomína čoraz častejšie, pretože dokazuje, že aj menšia krajina sa dokáže oslobodiť od dlhoročnej závislosti a vydržať tlak Moskvy.
Európska komisia predložila návrh, podľa ktorého má import ruských energetických surovín skončiť najneskôr do konca roka 2027. Cieľom je nielen znížiť geopolitickú zraniteľnosť, ale aj jednoznačne ukázať, že vydieranie dodávkami energií nebude fungovať. Podľa komisára Jorgensena nejde o krátkodobý krok, ktorý by sa po prípadnom uzavretí mieru mohol zvrátiť. Práve naopak, závislosť by sa už k životu v únii nemala nikdy vrátiť.
Rozdelená podpora medzi štátmi
Hoci väčšina krajín plán podporuje, stále existujú členovia, ktorí brzdia rýchle prijatie. Slovensko a Maďarsko upozorňujú na ťažkosti prispôsobiť svoju ekonomiku bez zásadných dopadov na domácnosti a priemysel.
Vyžadujú preto silnejšiu finančnú i technickú pomoc. Napriek ich nesúhlasu návrh nemusí byť odobrený jednomyseľne, keďže stačí kvalifikovaná väčšina ministrov. Prijatím by sa otvorila cesta aj na ratifikáciu v Európskom parlamente.
Silný hlas k téme už zaznel aj z Washingtonu. Americký prezident Donald Trump apeloval na európske štáty, aby čo najskôr prestali nakupovať ruskú ropu. Zdôraznil, že závislosť od dodávok z Kremľa znamená pre európsku bezpečnosť zbytočné riziko a podporuje režim, ktorý využíva príjmy z energií ako politickú zbraň. Tento odkaz nájde odozvu najmä medzi krajinami, ktoré už roky hovoria o potrebe strategickej nezávislosti.
Prečítajte si tiež
Podpora a spolupráca
Dánsky minister energetiky Žygimantas Vaičiūnas upozorňuje, že nie všetci majú rovnaké možnosti ako Litva. Zatiaľ čo pobaltský región sa k radikálnemu odpojeniu od ruských zdrojov odhodlal rýchlo, iné krajiny stoja pred omnoho zložitejším procesom. Preto nalieha na Komisiu aj na členské štáty, aby ponúkli pomoc tam, kde bude transformácia trvať dlhšie. Ak sa solidarita prejaví v praxi, môže prechod prebehnúť skôr, než je stanovený termín 2027.
Budúce mesiace rozhodnú, či sa energetická únia dokáže zhodnúť na spoločnom postupe, alebo sa diskusia zmení na boj o výnimky a odklady. Každý posun smerom k dohode však dáva signál, že Európa nehodlá stáť bokom a nechce si budúcnosť pripútať k jednej krajine. V hre nie je len energetika, ale aj celkové sebavedomie spoločného európskeho projektu.
Ostáva otvorená otázka, ako rýchlo a za akých podmienok sa podarí odstrihnúť od Moskvy najzávislejšie štáty. Ak sa kompromis nenájde, môže sa z energetickej témy stať politická trhlina, ktorá zasiahne celý kontinent.
