Spojené štáty ešte pred niekoľkými rokmi patrili medzi krajiny, ktoré najtvrdšie presadzovali sankcie proti ruskému energetickému sektoru. Washington však nedávno začal obnovovať obchod s ruskými pohonnými hmotami a cez Atlantik už mieria prvé veľké dodávky. Mimoriadnu pozornosť vzbudzuje najmä jedna z lodí, ktorá má za sebou problematickú minulosť. Európske úrady ju dokonca zaradili na sankčný zoznam, čo vyvoláva otázky o ďalšom fungovaní západných obmedzení.
Do amerických prístavov aktuálne smerujú tri tankery s približne 140-tisíc tonami ruskej nafty. Podľa servera Novinky.cz, ktoré sa odvolávajú na Financial Times, by mali doraziť počas novembra, krátko po voľbách do amerického Kongresu. Medzi plavidlami je aj tanker Leruo, na ktorý sa vzťahujú sankcie Európskej únie, Veľkej Británie a Kanady.
Tanker Leruo vlastní spoločnosť registrovaná v Hongkongu a plaví sa pod vlajkou Sierry Leone. Z ruského prístavu vyrazil 17. októbra a podľa údajov služby MarineTraffic by mal k americkému pobrežiu doraziť 11. novembra. Čaká ho cesta dlhá približne 7 800 kilometrov, pričom v pondelok sa nachádzal v Severnom mori neďaleko Nórska. Európske úrady zaradili plavidlo na sankčný zoznam už v roku 2025. Dôvodom bola preprava ruských ropných produktov a využívanie rizikových postupov, ktoré sú typické pre takzvanú tieňovú flotilu. Ide napríklad o vypínanie lokalizačných systémov, prekladanie nákladu medzi loďami na otvorenom mori alebo obchádzanie cenových stropov na ruskú ropu.
Tieňová flotila pomáha Rusku vyvážať ropu a ropné produkty napriek západným sankciám. Často ide o staršie tankery s neprehľadnou vlastníckou štruktúrou a problematickým poistením. Ich fungovanie komplikuje presadzovanie sankcií a zároveň vyvoláva obavy z prípadných ekologických havárií.
Trump si chce pomôcť lacnejšími palivami
Spojené štáty zakázali dovoz ruskej ropy a ropných produktov v marci 2022, teda krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Neskôr podporili aj medzinárodný cenový strop na ruskú naftu. Cieľom bolo obmedziť príjmy Moskvy, ktoré môže využívať na financovanie vojny, bez výrazného narušenia svetového trhu. Americký prezident Donald Trump však teraz zvolil odlišný postup. Dôvodom sú predovšetkým prudko rastúce ceny pohonných hmôt, ktoré stúpli v dôsledku vojny s Iránom a problémov s globálnymi dodávkami energií.
Priemerná cena nafty v USA dosahuje približne 6,34 dolára za galón, čo oproti 3,66 dolára pred rokom predstavuje výrazný nárast. Vysoké ceny sú pre Trumpovu administratívu problémom najmä pred voľbami do Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra. Trump preto 9. októbra oznámil dohodu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o obnovení dodávok nafty. Rusko má podľa nej okamžite sprístupniť viac ako 300-tisíc ton paliva, v novembri ďalších 500-tisíc ton a následne ešte milión ton. Americké ministerstvo financií zároveň vydalo osobitnú licenciu, ktorá umožňuje vybrané transakcie súvisiace s dovozom ruskej nafty.
Podrobnosti o dohode sme rozobrali v samostatnom článku. Obnovenie obchodovania s Moskvou však vyvolalo kritiku aj medzi americkými zákonodarcami. Tí upozorňujú, že peniaze z predaja palív môžu pomôcť financovať pokračujúcu ruskú vojnu proti Ukrajine. Prvým tankerom, ktorý by mal doraziť do New Yorku, je Agioi Fanendes. Loď s gréckym vlastníkom preváža približne 40-tisíc ton ruskej nafty a do cieľa by mala priplávať 7. novembra. O dva dni neskôr sa očakáva príchod približne 20-ročného ruského tankera Talisman, po ktorom by mal nasledovať sankcionovaný Leruo.
