Ceny zemného plynu a elektriny na európskych burzách minulý týždeň opäť stúpli a dokonca sa dostali na viacročné maximá. Plyn bol v piatok 23. októbra o 7,2 percenta drahší ako o týždeň skôr, elektrina pre Slovensko na budúci rok zdražela o 4,7 percenta. Za rastom je stále to isté, a síce pretrvávajúce výpadky dodávok z Perzského zálivu. V pondelok pritom cena plynu ďalej rástla, informuje spravodajský portál agentúry TASR.
Zemný plyn s dodaním v nasledujúcom mesiaci sa v piatok na holandskom virtuálnom uzle TTF, ktorý slúži ako hlavná cenová referencia pre Európu, predával za 93,853 eura za megawatthodinu (MWh). O týždeň skôr, 16. októbra, to bolo 87,547 eura. Za jediný týždeň tak plyn zdražel o 7,2 percenta a jeho cena sa dostala na najvyššiu úroveň od decembra 2022. Vo februári bola priemerná cena plynu na TTF podľa francúzskeho štatistického úradu INSEE 32,4 eura za MWh, z čoho vyplýva, že piatková cena je takmer trojnásobná. Rast sa pritom nezastavil ani na začiatku nového týždňa, keďže dnes, teda v pondelok 26. októbra, sa cena dostala nad 96 eur za MWh.
Cena elektrickej energie pre Slovensko s dodaním v roku 2027 dosiahla v piatok na pražskej burze PXE 170,81 eura za MWh, kým týždeň predtým to bolo 163,08 eura. To je rast o 4,74 percenta.
Dôvody už poznáme
Hlavným dôvodom sú výpadky dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) z Perzského zálivu. Trvajú od začiatku konfliktu na Blízkom východe, ktorý sa začal koncom februára. Lodná doprava cez Hormuzský prieliv, ktorým bežne prechádza približne pätina svetového obchodu s LNG, je odvtedy vážne narušená. Podľa odborného časopisu Oil & Gas Journal tak trh prišiel približne o 80 percent LNG, ktoré predtým vyvážali Katar a Spojené arabské emiráty. Pred krízou tieto dve krajiny vyvážali v priemere 9,37 miliardy kubických metrov mesačne, od marca do septembra to bolo len 1,73 miliardy.
Situáciu ešte zhoršilo, keď sa koncom augusta znova rozhoreli boje medzi Spojenými štátmi a Iránom. Napätie v regióne sa odráža aj na rope, ktorej cena sa minulý týždeň dostala na 5-mesačné maximum 114 dolárov za barel. Trh sa totiž obáva aj toho, že by jemenskí Húsíovia mohli zaútočiť na energetické zariadenia v Saudskej Arábii.
Katar pritom nie je pre Európsku úniu hlavným dodávateľom, keďže v roku 2025 tvoril len 3,7 percenta jej dovozu plynu. Problém je však v tom, že o zvyšné dodávky LNG teraz Európa súťaží s Áziou. Bohatšie ázijské krajiny, ako Japonsko, Južná Kórea či Taiwan, pritom dokážu za náhradné dodávky zaplatiť viac. Analytici banky Goldman Sachs už koncom leta varovali, že ak výpadky potrvajú, cena sa môže priblížiť k 100 eurám za MWh. Momentálne to nevyzerá ako úplne nereálny scenár.
Zásobníky sú naplnené na tri štvrtiny
Aby toho nebolo málo, Európa zrejme vstúpi do zimného obdobia s menej naplnenými zásobníkmi ako po iné roky. Podľa združenia Gas Infrastructure Europe boli zásobníky v únii k 22. októbru naplnené na 74,62 percenta, zatiaľ čo 5-ročný priemer pre toto obdobie je približne 86 percent. Obchodníkov od napĺňania odrádzali práve vysoké ceny. Analytici banky ING očakávajú, že zásoby tento rok dosiahli vrchol tesne pod úrovňou 75 percent.
S príchodom chladnejšieho počasia navyše už niektoré krajiny začali plyn zo zásobníkov čerpať. Ak by bola zima studená, tlak na ceny sa kvôli tomu môže ešte zvýšiť. Podľa expertov môže súčasná situácia ovplyvniť dokonca aj budúci rok, pretože ak sa zásobníky v lete nenaplnia dostatočne, Európa by mohla mať problém aj pred zimou 2027 a 2028.
Čo sa týka Slovenska, my sme si splnili povinnosť, ktorá nám vyplýva z európskych pravidiel. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) 6. októbra naplnil zásobníky na 17,5 terawatthodiny, čo zodpovedá 35 percentám ročnej spotreby plynu na Slovensku. Krajina totiž ročne spotrebuje približne 50 terawatthodín. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej sa Slovensko okrem zásob opiera aj o dlhodobý kontrakt s ruským Gazpromom, ktorý môže využívať do septembra 2027, a o krátkodobé kontrakty pre prípad výkyvov.
Drahý plyn znamená aj drahšiu elektrinu
Ceny plynu a elektriny spolu úzko súvisia. Časť elektriny v Európe vyrábajú plynové elektrárne, takže keď zdražie plyn, zdražie aj elektrina z nich. Tieto elektrárne navyše často určujú cenu na celom trhu, pretože sa zapínajú vtedy, keď ostatné zdroje nestačia. Preto sa vývoj na trhu s plynom rýchlo pretavuje aj do ceny elektriny, a to aj v krajinách, ako je Slovensko, kde väčšinu elektriny vyrábajú jadrové elektrárne. Cena 170,81 eura za MWh na pražskej burze sa týka elektriny pre Slovensko s dodaním v roku 2027.
Zatiaľ sa netreba báť
Domácnosti na Slovensku burzové ceny priamo nepocítia, pretože ich ceny energií reguluje štát. Pri plyne už Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v júli určil maximálnu cenu na 33,272 eura za MWh (na rok 2027), čo je takmer o 10 percent menej ako tento rok. Úrad ju vypočítal z burzových cien od októbra 2025 do júna 2026. Konečné ceny vrátane distribúcie však budú známe až po cenových konaniach na konci roka.
Pri elektrine sa cena pre domácnosti opiera o memorandum medzi štátom a Slovenskými elektrárňami. Ministerka hospodárstva Denisa Saková tento mesiac uviedla, že cena elektriny pre domácnosti z memoranda by mala byť v roku 2027 približne 79 eur za MWh. Burzová cena elektriny na ten istý rok je teda viac ako dvojnásobná. Ministerka zároveň povedala, že rokovania so Slovenskými elektrárňami o roku 2027 ešte pokračujú.
Rozdiel medzi trhovou a regulovanou cenou však má svoju cenu aj pre štát. V rozpočte na rok 2027, ktorý parlament schválil 14. októbra, je na energopomoc vyčlenených 250 miliónov eur. Podľa ministerky Sakovej bude pomoc fungovať adresne, rovnako ako tento rok. Háčik je v tom, že čím dlhšie zostanú ceny na burzách vysoko, tým viac štát zaplatí za ich kompenzáciu. Premiér Robert Fico pritom už skôr avizoval, že ak vyčlenená suma nebude stačiť, vláda bude hľadať ďalšie peniaze. Firmy, ktoré si energie nakupujú za trhové ceny, pocítia rast oveľa skôr.
Na záver stojí za zmienku, že hoci sú ceny plynu najvyššie za takmer štyri roky, od vrcholu energetickej krízy majú stále ďaleko. V auguste 2022 sa plyn na európskom trhu predával aj za viac ako 345 eur za MWh, teda za viac ako 3,5-násobok piatkovej ceny. Ďalší vývoj bude závisieť najmä od toho, kedy sa obnovia dodávky LNG z Perzského zálivu a aká tuhá bude zima.
