Európa vstupuje do vykurovacej sezóny v čoraz komplikovanejšej situácii. Ceny zemného plynu opäť prudko rastú a obchodníci preto začínajú mať obavy, či budú zásoby na zimu dostatočné. K problémom s dodávkami sa totiž pridáva chladnejšie počasie a rozhodnutia, ktoré sa energetickým spoločnostiam nemusia vyplatiť. Situácia už pripomína obdobie energetickej krízy spred štyroch rokov a ak sa vývoj nezmení, dôsledky môžu pocítiť aj európske domácnosti.
Cena zemného plynu na kľúčovej európskej burze TTF v Holandsku v pondelok 26. októbra vystúpila na viac než 97 eur za megawatthodinu (MWh). Počas dopoludnia sa obchodovala približne za 97,50 eura, teda takmer o štyri percentá drahšie než v piatok. Ako informovali Novinky.cz, ide o najvyššie hodnoty od roku 2022.
Za zdražovaním je vojna aj nedostatok plynu
Podľa analytika spoločnosti ENA Jiřího Gavora je súčasná situácia výsledkom viacerých nepriaznivých okolností. Hlavným problémom zostáva konflikt na Blízkom východe, ktorý sa po februárových útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán vyostril natoľko, že výrazne ovplyvnil svetový trh s palivami. Vojna totiž výrazne obmedzila lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv. Ten pritom pred vypuknutím konfliktu predstavoval jednu z najdôležitejších trás pre svetový obchod s energiami. Prechádzala ním približne pätina globálnych dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG).
Obmedzenie prepravy zasiahlo najmä dodávky z Perzského zálivu, európske krajiny preto musia o dostupný LNG intenzívnejšie súťažiť s ázijskými odberateľmi, čo tlačí ceny nahor. Ako sme už informovali, plyn bol ešte minulý týždeň takmer trikrát drahší než pred rokom.
Obchodníci stavili na zlacnenie. Nevyšlo im to
Ďalší problém predstavuje (ne)naplnenosť európskych zásobníkov. Mnohí obchodníci počas leta očakávali pokles cien, a preto nákup plynu odkladali s cieľom ušetriť čo najviac peňazí. Ako sa však ukazuje, namiesto zlacnenia prišiel ďalší rast, ktorý dopĺňanie zásob výrazne predražil. Podľa údajov Gas Infrastructure Europe boli zásobníky v EÚ k 26. októbru naplnené iba na 74,92 percenta. V Česku dosahovala naplnenosť 77,32 percenta, zatiaľ čo v Nemecku, ktoré patrí medzi najväčších európskych spotrebiteľov, len 61,65 percenta.
Situáciu komplikuje aj príchod prvých chladných dní. Domácnosti začínajú vykurovať, spotreba rastie a obchodníci už nemajú také priaznivé podmienky na dopĺňanie zásob. Podľa Gavora sa navyše plynové elektrárne častejšie využívajú na vyrovnávanie výroby elektriny, keďže vodné zdroje majú obmedzené možnosti.
Slovensko má podľa najnovších údajov naplnené zásobníky približne na 54,6 percenta. To je výrazne menej než európsky priemer, no samotné percento nehovorí celý príbeh. Slovensko má totiž v pomere k vlastnej spotrebe pomerne veľkú skladovaciu kapacitu. Dobrou správou je, že súčasné zdražovanie na burze sa nemusí okamžite prejaviť na účtoch slovenských domácností. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví totiž už v júli vypočítal referenčnú cenu plynu na rok 2027 vo výške 33,272 eura za MWh.
Maximálna regulovaná cena samotnej dodávky komodity má medziročne klesnúť o 9,88 percenta. Ak by sa však plyn na burze dlhodobo udržal pri hranici 100 eur, mohlo by to skomplikovať cenový vývoj v ďalších rokoch.
