Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva aj do oblastí, v ktorých by sme ju ešte pred niekoľkými rokmi vôbec nečakali. Kým väčšina ľudí si ju spája s chatbotmi, generovaním obrázkov či automatizáciou práce, vedci objavili ďalšie mimoriadne zaujímavé využitie. Moderné technológie im totiž umožňujú sledovať život vo voľnej prírode spôsobom, ktorý bol donedávna prakticky nemožný. Získavajú tak informácie, ktoré môžu rozhodnúť o prežití niektorých živočíšnych druhov.
Podľa najnovších údajov Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je vyhynutím ohrozených už 49 505 druhov živočíchov, rastlín a húb. Príčinou je okrem klimatických zmien aj ničenie prirodzeného prostredia, rozširovanie miest či iná ľudská činnosť. Ako upozornil český Chip, výskumníci preto začínajú vo veľkom využívať umelú inteligenciu, ktorá im pomáha lepšie pochopiť správanie zvierat a odhaľovať hrozby v ich prirodzenom prostredí.
AI dokáže rozpoznať aj konkrétne zviera
Jedným z najväčších problémov pri ochrane prírody je samotné sledovanie zvierat. Vedci totiž potrebujú vedieť, koľko jedincov žije v určitej oblasti, kam sa presúvajú a či sa ich populácia zmenšuje. Získať takéto informácie v neprístupnom teréne je však mimoriadne náročné. Práve tu prichádza na rad umelá inteligencia. Dokáže totiž analyzovať tisíce fotografií a zvukových nahrávok, rozpoznávať jednotlivé druhy a v niektorých prípadoch dokonca identifikovať konkrétne zvieratá. Výskumníci tak nemusia manuálne prechádzať obrovské množstvo záznamov z fotopascí.
Podobným výskumom sa zaoberajú aj českí vedci Lukáš Picek zo Západočeskej univerzity v Plzni a Lukáš Adam, ktorý pôsobí na ČVUT v Prahe. Ich metódy možno využiť pri sledovaní rysov, horských kôz, ropúch či morských korytnačiek. V spolupráci s ochranárskou organizáciou v Keni napríklad pracujú na systéme, ktorý na základe fotografií umožňuje rozpoznávať jednotlivé morské korytnačky. Vedci následne dokážu zisťovať, kde sa konkrétne jedince objavujú, ako často sa vracajú a či sú v dobrej kondícii. Získané informácie pomáhajú lepšie chrániť pláže pred pytliakmi a nadmerným turizmom.
Umelá inteligencia počúva celé lesy
Ešte zaujímavejšie je využitie zvukových senzorov. Spoločnosť biometrio.earth vyvíja technológie, ktoré kombinujú umelú inteligenciu s mikrofónmi, kamerami a satelitnými snímkami. Výsledkom je podrobnejší obraz o tom, čo sa v konkrétnom ekosystéme skutočne deje. Senzory umiestnené v prírode zaznamenávajú spev vtákov, kvákanie žiab, zvuky hmyzu, ale aj dážď či búrky. Umelá inteligencia následne dokáže rozlišovať, ktoré zvuky patria jednotlivým živočíchom a ktoré pochádzajú z okolitého prostredia.
Funguje to tak, že počítač rozdelí nahrávku na krátke úseky a vytvorí z nich takzvaný spektrogram, teda grafické znázornenie zvuku. Neurónová sieť následne porovná charakteristiky nahrávky s naučenými vzormi a určí pravdepodobnosť výskytu konkrétneho druhu. Systém pritom zohľadňuje aj miesto a čas zaznamenania zvuku. Ak napríklad rozpozná hlas tropického vtáka v zasneženom európskom lese, môže takýto výsledok vyhodnotiť ako nepravdepodobný. Vedci vďaka tomu získavajú presnejšie údaje bez toho, aby museli zvieratá neustále fyzicky vyhľadávať.
Zvieratá sledujú aj z vesmíru
Ďalší fascinujúci projekt vznikol pod vedením Martina Wikelského z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka. Nesie názov ICARUS a jeho cieľom je vytvoriť akýsi internet zvierat, ktorý umožní sledovať ich pohyb naprieč celou planétou. Vedci zvieratá vybavujú miniatúrnymi vysielačmi, ktorých údaje následne zachytávajú prijímače na satelitoch. Niektoré súčasné zariadenia vážia iba 3 až 4 gramy, takže ich možno pripevniť aj na menšie druhy vtákov. Výskumníci pracujú na ďalšej miniaturizácii, ktorá by umožnila sledovať ešte drobnejšie živočíchy.
Projekt pôvodne využíval Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), no spolupráca sa skončila v roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu. Od novembra 2025 sa systém postupne vracia do prevádzky prostredníctvom vlastnej satelitnej infraštruktúry. Takéto sledovanie môže pomôcť identifikovať nebezpečné migračné trasy alebo oblasti, v ktorých zvieratá nečakane hynú. Ak vedci zistia, že určité druhy pravidelne miznú na konkrétnom mieste, môžu následne skúmať príčinu a navrhnúť ochranné opatrenia.
Technológia má aj odvrátenú stránku
Hoci nové možnosti sledovania vyzerajú mimoriadne sľubne, odborníci upozorňujú aj na riziká. Samotné pripevnenie vysielača totiž vyžaduje odchyt zvieraťa, ktorý môže spôsobiť stres. Nesprávne umiestnený senzor zase môže obmedzovať jeho pohyb alebo prirodzené správanie. Problémom môže byť aj zverejňovanie získaných informácií. Ak by sa presná poloha ohrozených zvierat dostala k pytliakom, technológia určená na ich ochranu by sa mohla obrátiť proti nim. Citlivé údaje by mohli zneužiť aj turistické spoločnosti, ktoré by organizovali výlety priamo k sledovaným jedincom.
Podobné etické otázky sa objavujú aj pri snahe využívať umelú inteligenciu na porozumenie komunikácii zvierat. Vedci preto musia posudzovať nielen prínos získaných informácií, ale aj prípadné následky pre samotné živočíchy.
