Finančné hodiny Slovenska tikajú rýchlejšie, ako by si vláda priala. Ak parlament do októbra neschváli nový rozpočet, krajine hrozia automatické a veľmi tvrdé škrty vo výdavkoch. Práve preto sa koaličná rada už niekoľko týždňov snaží nájsť cestu k dohode o konsolidačnom balíku, ktorý by mal zabezpečiť nielen krátkodobú stabilitu, ale aj dlhodobejšiu dôveru investorov.
Čas na rozhodnutie sa kráti
Minister financií Ladislav Kamenický hovorí, že tri štvrtiny návrhov sa už podarilo prerokovať. Zároveň priznáva, že tie najťažšie zmeny vládu ešte len čakajú. Balík má byť predstavený začiatkom septembra a do parlamentu sa dostane o týždeň neskôr. Poslanci budú mať len niekoľko týždňov na jeho schválenie, pretože do 15. októbra musí kabinet predložiť rozpočet na rok 2025. O necelý mesiac neskôr navyše vyprší výnimka z dlhovej brzdy a Slovensko by sa ocitlo v režime prísnych sankcií.
Úspory aj v sociálnej oblasti
Kamenický zatiaľ nešpecifikoval konkrétne opatrenia, no potvrdil, že každý rezort musí priložiť ruku k dielu. Ministerstvo financií pritom prepočítava nové návrhy, ktoré majú nahradiť niektoré pôvodne plánované kroky. V hre je aj redukcia sociálnych transferov, čo môže priamo zasiahnuť veľkú časť obyvateľov. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že konsolidácia nebude bezbolestná. Slovensko podľa neho míňa viac, než si môže dovoliť, a ďalšie oddialenie opatrení by znamenalo ešte tvrdšie zásahy v budúcnosti.
Vyššie dane či menší štát
Prvé vlny konsolidácie v rokoch 2023 a 2024 stáli predovšetkým na zvyšovaní príjmov štátu cez dane a odvody. Teraz sa však nedá spoliehať iba na tento postup. Kočiš zdôrazňuje, že vyššie zaťaženie podnikov a zamestnancov môže obmedziť investície a oslabiť rast miezd, čo sa následne premietne do nižšej konkurencieschopnosti celej krajiny. Hospodársky rast sa tým brzdí a bez doplnenia potrebných reforiem sa výhľad Slovenska zhoršuje.
OECD Slovensku dlhodobo radí zvýšiť dane z majetku, ktoré sú stabilnejšie a menej skresľujú pracovnú motiváciu. Odborníci navyše upozorňujú, že efektivita verejných výdavkov stále zaostáva. Lepšia adresnosť by mohla výrazne znížiť náklady, napríklad pri dotáciách energií alebo plošných príspevkoch, akými sú 13. dôchodky.
Prečítajte si tiež
Kto ponesie najväčšiu záťaž
Otázkou zostáva spravodlivé rozdelenie bremena. Jednorodičovské domácnosti, ktoré patria k najohrozenejším, by podľa Kočiša mali dostať omnoho väčšiu podporu. Pri znižovaní počtu zamestnancov v štátnej správe by mal predchádzať dôkladný audit, aby nezanikli dôležité služby pre obyvateľov. Hovorí sa aj o reforme samosprávy, ktorá by dlhodobo mohla ušetriť peniaze, ale jej príprava si vyžiada čas a odbornú diskusiu.
Budúcnosť konsolidačných opatrení teda nestojí len na číslach. Ak sa vláde podarí pripraviť nielen úspory, ale aj jasnú víziu dlhodobej stability a rastu, Slovensko môže získať vyššiu dôveru investorov a nižšie náklady na obsluhu dlhu. Ak však politické spory alebo populistické rozhodnutia prevážia, krajina sa môže už čoskoro ocitnúť v nútenom šetriacom režime. To by znamenalo rýchle a bolestivé zásahy, ktoré nebudú mať priestor na ohľaduplnosť ani na rozumné rozloženie záťaže.
Dnes je preto jasné, že vláda stojí pred jedným z najťažších testov od začiatku svojho funkčného obdobia. Zostáva len otvorená otázka, či nájde odvahu prijať opatrenia dostatočne premyslené na to, aby Slovensko v nasledujúcich rokoch stálo na pevnejších nohách.
