Splatná daň slovenských firiem za minulý rok medziročne stúpla o 10,4 percenta. Polovicu sumy pritom zaplatilo len sto najväčších platiteľov. Kým automobilky odviedli menej, zbrojárska firma MSM EXPORT sa prvýkrát dostala medzi desať najväčších daňovníkov.
Slovenské firmy majú za rok 2025 zaplatiť štátu na dani z príjmov právnických osôb spolu 4,212 miliardy eur. Ide o kladnú hodnotu splatnej dane, ktorú FinStat spočítal z účtovných závierok zverejnených k 15. októbru, referuje spravodajský portál agentúry TASR. Medziročne suma stúpla o 10,4 percenta. Podľa dopočtu z týchto údajov je to zhruba o 400 miliónov eur viac ako za rok 2024. Rast sa oproti predchádzajúcemu roku zrýchlil. Za rok 2024 FinStat vykázal nárast o 5,3 percenta, teda približne o 189 miliónov eur.
Daňové zaťaženie je na Slovensku rozložené veľmi nerovnomerne. Sto najväčších platiteľov odviedlo až 50,5 percenta celej sumy, teda približne 2,1 miliardy eur. Na všetky ostatné firmy spolu tak pripadá menej ako polovica. Pred rokom mala stovka najväčších podiel 49 percent. Koncentrácia sa teda ešte niečo málo zvýšila. V celkovom čísle však nie sú započítané mikro účtovné jednotky. Tie nemusia vo svojej závierke rozdeľovať daň na splatnú a odloženú, pretože o odloženej dani vôbec neúčtujú. Podľa FinStatu však aj tieto najmenšie firmy odviedli na dani 572,585 milióna eur. Ak by sme obe sumy jednoducho sčítali, dostali by sme sa k približne 4,78 miliardy eur.
Elektrárne predbehli Kiu
Najväčším daňovníkom za rok 2025 sú Slovenské elektrárne. Štátu odviedli 168 miliónov eur, čo je o 35 miliónov viac ako rok predtým. Energetická spoločnosť sa tak posunula z druhého miesta na prvé. Podľa analytika FinStatu Martina Lindáka patria tento rok medzi najväčších platiteľov hlavne firmy z energetiky, financií a čiastočne aj z výroby áut. Vysoká daň zodpovedá aj výsledkom elektrární. S čistým ziskom takmer 980 miliónov eur boli za rok 2025 najziskovejšou firmou na Slovensku. FinStat dokonca odhaduje, že pri súčasnom tempe môžu tento rok prekročiť hranicu jednej miliardy eur.
Druhá skončila žilinská Kia, ktorá bola pred rokom jednotkou. Namiesto 226 miliónov eur tentoraz odviedla 146 miliónov. Jej daň teda klesla zhruba o 35 percent. Za poklesom stojí prepad tržieb o takmer miliardu eur a zisku o 230 miliónov eur. Automobilka mala za rok 2025 tržby 7,1 miliardy eur a zisk vyše 450 miliónov eur. Tretí je Slovnaft so splatnou daňou vyše 113 miliónov eur. Pred rokom pritom tretiu priečku obsadil bratislavský Volkswagen s viac ako 90 miliónmi eur.
Medzi najväčšími daňovníkmi je aj zbrojovka
Avšak tým najväčším prekvapením rebríčka je firma MSM EXPORT. Zbrojárska spoločnosť pôsobí vo veľkoobchode a jej splatná daň presiahla 88 miliónov eur. To ju posunulo do prvej desiatky. Ešte pred dvoma rokmi mala zisk 14 miliónov eur. Za rok 2025 to bolo vyše 262 miliónov eur. Firme pomohlo hlavne hojnejšie zbrojenie v rámci Európy. Tržby spoločnosti sa za jediný rok strojnásobili a prekročili 1,8 miliardy eur, čo zapadá do širšieho trendu. Podľa údajov Inštitútu finančnej politiky stúpol vývoz zbraní a munície zo Slovenska z približne 301 miliónov eur v roku 2021 na viac ako 2,54 miliardy eur v roku 2025.
Vplyv jedinej firmy pritom veľmi dobre vidno aj na celom odvetví. Sprostredkovanie obchodu zaznamenalo najvyšší percentuálny nárast splatnej dane zo všetkých sektorov. Daň stúpla o 110 percent, zo 61 na 127 miliónov eur. Takmer celý rast však ide na vrub MSM EXPORT. Jej daň vyskočila z 23 na 89 miliónov eur a tvorí 70 percent dane celého odvetvia. Bez nej by si sprostredkovanie polepšilo iba o jedno percento.
Najviac platia banky a energetika
Z pohľadu odvetví odviedli za rok 2025 najviac financie, a to vyše 544 miliónov eur. Takmer polovicu, presne 49 percent, zaplatila trojica najväčších bánk, menovite Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a VÚB. Podľa dopočtu ide spolu o približne 267 miliónov eur. Druhé je odvetvie energie a ťažby so sumou 471 miliónov eur. Viac ako 58 percent tejto dane zaplatili tri firmy, a to Slovenské elektrárne, SPP – distribúcia a Slovenský plynárenský priemysel. Pred rokom boli poradie opačné. Energetika a ťažba vtedy odviedli vyše 461 miliónov eur a financie zhruba o 10 miliónov menej. Finančný sektor si tak medziročne polepšil zhruba o 90 miliónov eur.
Tretí je automobilový priemysel. Ten je zároveň jediným odvetvím s výrazným poklesom v absolútnych číslach. Jeho splatná daň klesla o 15 percent, teda o 67 miliónov na 375 miliónov eur. Najväčší podiel na tom má opäť Kia, ktorej daň klesla o 81 miliónov eur. Na dani sektora sa teraz podieľa viac ako 39 percentami. Menej zaplatili aj trnavská automobilka Stellantis (PCA Slovakia), konkrétne o 10,7 milióna eur, dodávateľ Kie Mobis Slovakia o 7,9 milióna eur a Volkswagen o 4,3 milióna eur. Bez Kie by však automobilový priemysel rástol o šesť percent.
Percentuálne najviac klesla daň verejnej správe, až o 23 percent. Ide však len o štyri firmy a pokles necelých 66-tisíc eur, z ktorého 93 percent pripadá na Slovenskú konsolidačnú. Štatisticky je to teda celkom zanedbateľný údaj.
Silný rasti dosiahli aj telekomunikácie. Ich splatná daň stúpla o 91 percent, zo 78 na 149 miliónov eur. Najviac k tomu prispel Slovak Telekom, ktorému daň stúpla z 23 na 66 miliónov eur. Firma však mala v predchádzajúcom období účtovné obdobie rozdelené na dve časti. K rastu odvetvia prispeli aj Orange, CETIN Networks a O2.
Stojí za tým hlavne vyššia sadzba
Rok 2025 bol prvý, keď platili nové sadzby dane z príjmov právnických osôb. Firmy so zdaniteľnými výnosmi nad päť miliónov eur platia namiesto 21 percent až 24 percent. Naopak, firmy s výnosmi do 100-tisíc eur majú sadzbu 10 percent namiesto pôvodných 15 percent. Keďže polovicu dane zaplatí stovka najväčších firiem, vyššia sadzba sa v celkovom čísle prejaví výrazne. Pri rovnakom zisku znamená prechod z 21 na 24 percent o 14,3 percenta vyššiu daň.
Štát pritom od firiem čakal viac. Inštitút finančnej politiky v predbežnom vyhodnotení odhaduje výnos dane z príjmov právnických osôb za rok 2025 na 4 549 miliónov eur. Je to o 828 miliónov eur, teda o 15,4 percenta, menej ako rozpočet. Samotná nová 24-percentná sadzba mala priniesť 489 miliónov eur, podľa odhadu však vyniesla 391 miliónov. Inštitút výpadok pripisuje predovšetkým zhoršenej ziskovosti firiem a nepriaznivému ekonomickému prostrediu. Zároveň dodáva, že čerstvejšie údaje naznačujú o čosi priaznivejší výsledok. Čísla inštitútu a FinStatu sa však nedajú porovnávať priamo. Inštitút sleduje výnos dane pre verejné financie, FinStat splatnú daň v účtovných závierkach.
Minimálnu daň platí vyše 134-tisíc firiem
Za rok 2025 firmy už druhý rok po sebe podliehali minimálnej dani, známej aj ako daňová licencia. Jej výška závisí od obratu. Pri výnosoch do 50-tisíc eur je to 340 eur, pri výnosoch nad 500-tisíc eur 3 840 eur. Firma ju platí vtedy, keď jej vypočítaná daň vyjde nižšia. Rozdiel si potom môže započítať v nasledujúcich troch rokoch. Minimálnu daň za rok 2025 zaplatilo vyše 134-tisíc firiem. Spolu odviedli viac ako 110 miliónov eur, v priemere teda zhruba 820 eur na firmu. Za rok 2024 FinStat uvádzal vyše 61-tisíc firiem a takmer 50 miliónov eur.
