Pokazená práčka, oprava auta či účet u zubára. Výdavok vo výške 461 eur nedokázalo v roku 2025 pokryť 26 percent obyvateľov Slovenska, pričom ešte viac ľudí si nemohlo dovoliť ani týždeň dovolenky. Nové údaje Štatistického úradu SR síce v priebehu času ukazujú zlepšenie, no stále dostatočné. Problematické sú pritom aj rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, hlavne medzi Bratislavou a východom.
Štatistický úrad SR zverejnil nové údaje z európskeho zisťovania príjmov a životných podmienok domácností EU SILC. Vyplýva z nich, že nečakaný výdavok vo výške 461 eur by v roku 2025 nedokázalo zaplatiť 26 percent obyvateľov. Pre predstavu, takúto sumu si môže vyžiadať napríklad výmena chladničky, väčšia oprava auta alebo nečakaný nedoplatok za energie. Pri počte obyvateľov, s ktorým pracuje štatistický úrad, to zodpovedá zhruba 1,4 milióna ľudí. Pre porovnanie, minimálna mzda bola v roku 2025 na úrovni 816 eur v hrubom, takže spomínaný výdavok predstavuje viac než polovicu takéhoto platu, píše Finsider.
Situácia sa pritom oproti predchádzajúcemu roku mierne zlepšila. V zisťovaní za rok 2024 bola hranica nečakaného výdavku nastavená na 441 eur, pričom pokryť ju nedokázalo 28,2 percenta ľudí. Suma sa teda zvýšila približne o 4,5 percenta, no podiel ľudí, ktorí by ju nezvládli, napriek tomu klesol o 2,2 percentuálneho bodu.
Dovolenka je pre mnohých stále luxus
Najčastejšou položkou, na ktorú ľuďom často nezostávajú prostriedky, je dovolenka. Týždeň mimo domu si v roku 2025 nemohlo dovoliť 29,1 percenta obyvateľov, teda takmer tri desatiny krajiny. Ešte o rok skôr to pritom bola presne tretina, konkrétne 33,4 percenta. Zlepšenie o 4,3 percentuálneho bodu je síce výrazné, dokonca najväčšie spomedzi všetkých sledovaných položiek. Napriek tomu je dovolenka stále výdavkom, ktorý si zo zisťovaných potrieb nemôže dovoliť najväčšia časť obyvateľstva.
Nedostatok peňazí sa potom prejavuje aj inde. Opotrebovaný nábytok nedokázalo nahradiť vymeniť 19,6 percenta obyvateľov, čo je takmer každý piaty. No ešte smutnejšie je to, že 14,2 percenta ľudí si nemohlo dovoliť jedlo s mäsom, hydinou, rybou alebo vegetariánskou náhradou aspoň každý druhý deň. Na druhej strane, aj tu došlo na posun k lepšiemu, keďže v predchádzajúcom zisťovaní išlo o 17,1 percenta.
Takmer desatina ľudí, presnejšie 9,3 percenta, si zase nemohla dovoliť minúť každý týždeň menšiu sumu peňazí na seba. Automobil chýbal z finančných dôvodov 8,5 percenta obyvateľov, čo je o 2,5 percentuálneho bodu menej ako rok predtým. Viac ako 8 percent ľudí malo problém udržať doma primerané teplo. Tento podiel sa medziročne výrazne nezmenil. Nedoplatky na hypotéke, nájomnom, energiách alebo splátkach pôžičiek uviedlo 7,3 percenta obyvateľov.
Bratislava je na tom lepšie ako zvyšok
Je ale nutné podotknúť, že celoštátne priemery značne skresľujú obrovské regionálne rozdiely. Kým v Bratislavskom kraji si týždňovú dovolenku nemohlo dovoliť 13,3 percenta obyvateľov, v Banskobystrickom kraji to bolo 37,2 percenta a v Prešovskom 36,4 percenta. Na strednom a východnom Slovensku teda nemá na dovolenku viac než tretina ľudí, zatiaľ čo v hlavnom meste a jeho okolí iba zhruba každý siedmy. Aj tu je však vidieť zlepšenie, pretože v roku 2024 sa podiel v Prešovskom aj Banskobystrickom kraji pohyboval nad hranicou 40 percent.
No pri dlhoch je to ešte viac. V Prešovskom kraji malo nedoplatky na hypotéke, nájomnom, energiách či pôžičkách 16,6 percenta obyvateľov, kým v Bratislavskom kraji len 2,3 percenta. Podiel na východe je tak približne sedemkrát vyšší. Podobne to vyzerá aj s vykurovaním, keďže nedostatok peňazí na primerané teplo v domácnosti uviedlo v Prešovskom kraji 15,7 percenta ľudí, no v Bratislavskom iba 2,4 percenta. Rok predtým pritom v Prešovskom kraji nemohol poriadne kúriť každý šiesty obyvateľ, teda viac ako 19 percent.
376-tisíc ľudí má veľmi vážne nedostatky
Štatistiky pritom sledujú aj takzvanú závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu. Do tejto skupiny patria ľudia, ktorí si z finančných dôvodov nemôžu dovoliť aspoň sedem z 13 sledovaných položiek. Toto je naozaj vážna kategória, ktorá neoznačuje len tých, ktorí si nemajú z čoho zaplatiť dovolenku, ale tých s vážnymi finančnými nedostatkami na absolútne základy. V roku 2025 sa to na Slovensku týkalo 7 percent obyvateľov, čo je takmer 376-tisíc ľudí.
Oproti roku 2024, keď podiel dosahoval 7,6 percenta a týkal sa takmer 408-tisíc osôb, ide o pokles o 0,6 percentuálneho bodu. Z tejto skupiny tak medziročne vypadlo približne 32-tisíc ľudí. Stále je to však ďaleko od najnižšej hodnoty. V roku 2020 dosiahla miera závažnej deprivácie historické minimum na úrovni 4,5 percenta.
Aj v tomto ukazovateli pritom vedie Prešovský kraj, kde závažné nedostatky postihovali 13,5 percenta obyvateľov. Za ním nasleduje Košický kraj s 11,9 percenta. Celoslovenský priemer prekročili aj Banskobystrický kraj so 7,6 percenta a Nitriansky kraj so 7,3 percenta. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli Bratislavský a Žilinský kraj, ktoré zhodne dosiahli 1,9 percenta. Trnavský kraj mal 3,5 percenta a Trenčiansky 6,3 percenta. Prešovský kraj si pritom oproti minulému roku výrazne polepšil, keďže v zisťovaní za rok 2024 tam podiel dosahoval 16 percent.
Máme čo dobiehať
Ako asi tušíte, Slovensko patrí v týchto štatistikách skôr k horšiemu priemeru. Podľa Eurostatu sa závažná materiálna a sociálna deprivácia v roku 2024 týkala 6,4 percenta obyvateľov Európskej únie, teda približne 27,5 milióna ľudí. Slovensko so 7,6 percenta bolo v tom čase nad priemerom a medziročne si dokonca pohoršilo o 0,6 percentuálneho bodu. Najhoršie na tom boli Rumunsko so 17,2 percenta, Bulharsko so 16,6 percenta a Grécko so 14 percentami, najlepšie naopak Slovinsko s 1,8 percenta.
Inak to vyzerá pri širšom ukazovateli ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením. Ten na Slovensku v roku 2025 dosiahol 16,7 percenta, čo je vyše 895-tisíc ľudí, a medziročne klesol o takmer 85-tisíc osôb. Hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola stanovená na 7 794 eur ročne, teda 650 eur mesačne. V Európskej únii ako celku bolo v rovnakom roku chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených 20,9 percenta obyvateľov, čiže 92,7 milióna ľudí. Slovensko je tak v tomto smere pod európskym priemerom, hoci pri materiálnych nedostatkoch zaostáva.
