Na 47-kilometrovom úseku diaľnice D3 medzi Táborom a Českými Budějovicami môžu vodiči za dobrých podmienok jazdiť až 150 km/h. Po roku skúšobnej prevádzky polícia tvrdí, že nehôd výrazne nepribudlo, no zároveň nemožno povedať ani to, že by bol úsek bezpečnejší. Ministerstvo dopravy preto test predĺžilo do konca roka 2026, aby získalo viac smerodajných dát.
Česko je prvou krajinou v našom okolí, ktorá sa odvážila posunúť diaľničný limit nad hranicu 130 km/h. Nerobí to však plošne. Na vybranom úseku diaľnice D3, ktorá vedie z Prahy na juh smerom k rakúskemu Linzu, rozhoduje o rýchlosti systém dynamického dopravného značenia. Ak je dobré počasie a premávka plynie, na tabuliach svieti číslo 150. Keď sa podmienky zhoršia, limit klesne, prípadne až na 100 km/h. Po roku skúšania to vyzerá, že vyššia rýchlosť neznamená katastrofu, ktorej sa niektorí obávali. Zároveň to ale nie jednoznačný úspech, píše Startstop.sk.
Kde a ako presne to funguje
Testovací úsek meria 47 kilometrov a vedie medzi exitmi 84 Planá nad Lužnicí a 131 Úsilné, teda zhruba od Tábora po České Budějovice. Vodiči tam smú za priaznivých podmienok jazdiť rýchlejšie od 5. októbra minulého roka. Umožnila to novela českého zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorá pripustila rýchlosť nad 130 km/h na vybraných úsekoch diaľnic.
Systém stojí na 42 premenlivých dopravných tabuliach. Ak na nich nesvieti žiadne číslo, platí bežný diaľničný limit 130 km/h. Číslo 150 sa zobrazí len vtedy, keď to dovolí premávka aj počasie. Limity sa podľa vtedajšieho ministra dopravy Martina Kupku aktualizujú v reálnom čase na základe údajov z meteorologických staníc, kamier, senzorov a dopravných systémov. Na fungovanie dohliada Národné dopravné informačné centrum Riaditeľstva ciest a diaľnic (ŘSD). Rozhoduje napríklad dobrá viditeľnosť, nízka hustota dopravy a to, či na úseku nie je nehoda, kolóna alebo obmedzenie. Minimálne musí byť aj riziko námrazy, silného vetra či zveri na ceste. Za značky, ich inštaláciu a prevádzku zaplatilo ŘSD 55 miliónov korún (približne 2,26 milióna eur).
150-ka svietila 269 dní
Za prvý rok sa vyšší limit objavil na tabuliach v 269 dňoch. V každom z nich platil aspoň hodinu, potvrdil hovorca ŘSD Adam Koloušek podľa Zdopravy.cz. To je zhruba 74 percent dní v roku. Nie každý deň však znamenal rovnakú mieru rýchlej jazdy, pretože veľa záviselo od ročného obdobia.
V októbri 2025 platil režim 150 km/h asi 93 percent sledovaného času a v novembri 85 percent. Potom prišla zima. V decembri to bolo už len 7 percent, v januári 2026 dokonca 1 percento. Vo februári sa podiel vrátil na 13 percent a v marci na 36 percent. Za celé polroka tak platil limit 150 km/h v 39 percentách času, limit 130 km/h v 59 percentách a obmedzenie na 100 km/h v 2 percentách. Práve zima je pritom jedným z hlavných dôvodov, prečo ministerstvo potrebuje viac času. Súčasný minister dopravy Ivan Bednárik vysvetlil, že na zodpovedné rozhodnutie treba dlhšie sledovanie v rôznych ročných obdobiach.
Vodiči jazdia rýchlejšie, mnohí však aj nad limit
Pokiaľ ide o prístup vodičov, keď na tabuliach svieti 150, priemerná rýchlosť osobných áut stúpne približne o 10 km/h oproti režimu 130 km/h. V ľavom pruhu však aj pri limite 150 km/h prekračuje povolenú rýchlosť viac ako 40 percent vodičov. Vedúci oddelenia BESIP na ministerstve dopravy Tomáš Neřold upozornil, že vyšší limit automaticky neznamená, že vodiči prestanú porušovať predpisy.
Ušetrený čas je pritom skôr symbolický. Pri stálej rýchlosti 130 km/h prejdete 47-kilometrový úsek asi za 21 minút a 42 sekúnd. Pri 150 km/h to trvá 18 minút a 48 sekúnd, takže rozdiel je necelé tri minúty. Na druhej strane fyzika neodpúšťa. Kinetická energia rastie s druhou mocninou rýchlosti, preto má auto pri 150 km/h zhruba o tretinu viac energie ako pri 130 km/h. Tá sa pri náraze musí niekam podieť a predlžuje aj brzdnú dráhu.
Čo sa týka polície, tá je vo svojich záveroch skôr opatrná. Michal Hodboď, šéf riaditeľstva dopravnej polície, po roku testovacej prevádzky skonštatoval, že úsek sa samotným zvýšením rýchlosti nestal bezpečnejším. Podľa predbežných policajných štatistík však za rok ani nijako výrazne nestúpol počet dopravných nehôd na danom úseku. Čiastkové čísla z prvých mesiacov pritom vyzerali zrovna ružovo. Od 5. októbra do konca februára polícia evidovala 39 nehôd s povinným záznamom, čo bolo o 17 viac ako v rovnakom období o rok skôr. Nikto nezomrel, ľahké zranenia však utrpelo 11 ľudí, o päť viac ako predtým. Diaľniční policajti v tom čase riešili aj 295 prípadov prekročenia rýchlosti mimo obce, teda o 85 viac než rok predtým. Konkrétne príčiny jednotlivých nehôd však vtedy ešte neboli známe.
Test pokračuje
Pôvodne mala výnimka platiť len rok. Ministerstvo dopravy ju však predĺžilo do konca roka 2026, aby polícia a štátne orgány nazbierali viac dát na objektívne vyhodnotenie vplyvu na bezpečnosť a plynulosť premávky. A práve od tohto výsledku závisí, či sa 150 km/h rozšíri aj inam. Do úvahy prichádzajú napríklad diaľnica D1 na trase z Přerova do Ostravy alebo D11 pri Hradci Králové. ŘSD však s ďalšími úsekmi počká na analýzu z D3.
Dočkáme sa aj u nás?
O zvýšení rýchlostného limitu na diaľniciach sa diskutuje aj v iných krajinách, pričom práve Česko môže poslúžiť ako model pre ďalšie štáty. V Európskej únii je najčastejším diaľničným limitom 130 km/h. Nemecko má na väčšine diaľnic stále neobmedzenú rýchlosť, limity platia zhruba na tretine úsekov. Taliansko za určitých podmienok umožňuje na niektorých úsekoch až 150 km/h a španielske Katalánsko testuje rovnakú rýchlosť na diaľnici. Najnižší limit má Cyprus, a to 100 km/h.
Také Rakúsko od 1. augusta 2018 povolilo 140 km/h na 120 kilometroch diaľnice A1 v dvoch úsekoch, Melk až Oed a Haid až Sattledt. Projekt presadil minister Norbert Hofer, jeho nástupkyňa Leonore Gewessler zo Strany zelených ho však ukončila. Značky zmizli 1. marca 2020 s odôvodnením, že vyššia rýchlosť znamená vyššiu záťaž pre životné prostredie.
Slovensko skúšalo vyššiu rýchlosť ešte kratšie. Na takmer 40-kilometrovom úseku diaľnice D1 medzi križovatkami Poprad-východ a Beharovce platilo od 1. do 31. októbra 2019 až 140 km/h. Pred zimou sa však test prerušil, pričom ministerstvo dopravy neprinieslo verdikt, či bol alebo nebol úspešný. Neskôr skonštatovalo len toľko, že úspora času neprevýšila negatívne javy. Uvidíme, možno sa to po konci českého testu zmení. Ale možno aj nie.
