Drobné čiastočky plastov dnes vdychujeme úplne všetci, vedci ich nachádzajú priamo v ľudských pľúcach. Grécka štúdia, ktorú predstavili na kongrese Európskej respiračnej spoločnosti v Barcelone, pritom ukázala, že ľudia s rakovinou pľúc ich majú v pľúcach viac ako ľudia bez nej. Neznamená to však, že mikroplasty sú jej príčinou. Najväčším a jasne dokázaným rizikom je stále fajčenie. Na Slovensku sa skríning rakoviny pľúc pre fajčiarov stále len pripravuje.
Výskumníci z Univerzitnej nemocnice v gréckej Larise skúmali 100 dospelých, ktorí išli na bronchoskopiu pre ťažkosti s pľúcami. U polovice z nich lekári následne zistili rakovinu pľúc, druhá polovica ju nemala. Každý pacient pri vyšetrení odovzdal vzorku výplachu z pľúc. Lekári pri ňom do časti pľúc vstreknú fyziologický roztok a potom ho odsajú späť aj s tým, čo sa v pľúcach nachádza. Asi polovici pacientov odobrali aj vzorku tkaniva. Výsledky predstavili začiatkom septembra na kongrese Európskej respiračnej spoločnosti (ERS) v Barcelone. Vedci vo vzorkách spolu našli 232 plastových čiastočiek a aspoň v jednej vzorke ich malo 70 percent pacientov.
Viac plastov bolo u chorých
Rozdiel medzi skupinami bol pomerne zreteľný. Vo výplachu z pľúc sa mikroplasty objavili u 66 percent pacientov s rakovinou, no len u 46 percent ľudí bez nej. Pacienti s rakovinou mali v pľúcach aj celkovo viac plastových čiastočiek. Výskumníci zohľadnili aj vek, pohlavie a to, koľko ľudia fajčili. Ani potom súvislosť nezmizla, vyšší počet mikroplastov vo výplachu bol stále spojený s približne dvojnásobnou šancou, že človek má rakovinu pľúc. Najčastejšie pritom išlo o polypropylén a polyetylén. To sú plasty, z ktorých sa bežne vyrábajú obaly, oblečenie a množstvo vecí, ktoré používame na dennej báze. Do vzduchu sa dostávajú napríklad tým, že sa plastové výrobky pomaly rozpadajú a z textílií sa uvoľňujú vlákna.
Súvislosť je, no jasný dôkaz nie
Autori však dôrazne upozorňujú, že ide o pozorovaciu štúdiu. Ukazuje teda, že u chorých sa mikroplasty vyskytujú častejšie, ale nedokazuje, že rakovinu spôsobili. Hlavný autor štúdie Ilias Dimeas, pneumológ z Lekárskej fakulty University College Dublin a z Univerzity v Tesálii, vysvetlil, že štúdia nehovorí, prečo našli viac mikroplastov práve u pacientov s rakovinou. Mikroplasty môžu podľa neho skôr prispievať k zápalu alebo iným procesom, ktoré súvisia so vznikom rakoviny. Rovnako je však možné, že choré pľúca jednoducho zadržiavajú čiastočky inak ako zdravé. Zároveň upozornil, že vdychované mikroplasty sú v ľudských pľúcach bežnejšie, než si mnohí myslia. To pridáva ďalšie dôvody na to, aby sa znížilo plastové znečistenie, pretože by to zjavne mohlo pomôcť aj ľudskému zdraviu. Pre Healio však dodal, že na základe takejto štúdie nemá zmysel testovať pacientov na mikroplasty ani meniť liečbu rakoviny. Na rozlíšenie príčiny, následku a náhody vraj budú rozsiahlejšie väčšie štúdie vo viacerých nemocniciach, ktoré budú ľudí sledovať dlhší čas.
Na opatrnosť potom apelujú aj ďalší odborníci, napríklad profesorka Barbara Hoffmannová z Univerzity v Düsseldorfe, ktorá vedie poradnú radu ERS. Pripomenula, že výskum vplyvu mikroplastov na zdravie je ešte len na úplnom začiatku. Na štúdii sa však nepodieľala. Onkológ Thejus Jayakrishnan z Dana-Farber Cancer Institute v Bostone zasa pre The Independent povedal, že treba viac výskumu a dát, aby sme pochopili, ako mikroplasty pôsobia na ľudské telo a akú úlohu môžu zohrávať v súvislosti s rakovinou.
Tím z Larisy medzitým pokračuje vo svojej práci. Výskumníci teraz skúmajú vzorky od pacientov s chronickými ochoreniami pľúc, aby zistili, či mikroplasty nesúvisia so zjazvením pľúc. V laboratóriu zároveň sledujú, ako plasty pôsobia na pľúcne bunky.
Mikroplasty ako znečistenie
Grécka štúdia pritom nie je jediná, ktorá mikroplasty spája so zdravotnými problémami. Vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu ešte takmer dva roky dozadu (v decembri 2024) v časopise Environmental Science & Technology zhrnuli doterajšie výskumy, väčšinou na zvieratách. Dospeli k záveru, že mikroplasty vo vzduchu môžu súvisieť s neplodnosťou u mužov aj žien, s rakovinou hrubého čreva a so zhoršenou funkciou pľúc. Pri rakovine pľúc však boli opatrnejší. Mikroplasty podľa nich môžu prispievať k dlhodobému zápalu pľúc, ktorý zvyšuje riziko rakoviny.
Vedúca autorka Tracey Woodruffová to zhrnula tak, že mikroplasty sú v podstate prachové znečistenie ovzdušia, pričom o takomto znečistení už dobre vieme, že škodí. Autori preto vyzvali úrady, aby obmedzili vystavenie ľudí mikroplastom a nečakali na úplné dôkazy. Už to, čo máme k dispozícii teraz, vraj stačí.
Najväčšie riziko taktiež poznáme už dlho
Napriek pozornosti, ktorej sa mirkoplastom dostáva, autori štúdií aj ďalší odborníci pripomínajú, že najväčším a najlepšie dokázaným rizikom rakoviny pľúc je fajčenie. Na Slovensku sa podľa odborníkov ročne objaví viac ako 3 000 nových prípadov rakoviny pľúc a približne 2 000 ľudí na ňu zomrie. Väčšina pacientov sa pritom o chorobe dozvie až v pokročilom štádiu, keď je liečba náročnejšia. V Česku ochorie ročne asi 6 600 ľudí a vyše 5 000 diagnóze podľahne, pričom dve tretiny pacientov prichádzajú k lekárovi príliš neskoro, píše 21.stoleti.
Práve preto má Česko program včasného záchytu rakoviny pľúc. Súčasní aj bývalí silní fajčiari vo veku od 55 do 74 rokov v ňom môžu ísť zadarmo na CT vyšetrenie s nízkou dávkou žiarenia. Onkologička Michaela Heroutová z Fakultnej nemocnice Brno vysvetľuje, že skríning dáva ľuďom šancu odhaliť chorobu v skorom štádiu, keď má liečba vyššiu šancu na úspech. Vyšetrenie je rýchle a nebolí.
Tento program v Česku funguje od januára 2022. Kto má nárok, toho najprv osloví praktický lekár a pošle ho k pneumológovi, ktorý objedná vyšetrenie. Do septembra 2025 ho podstúpilo približne 20-tisíc ľudí, u 3,2 percenta z nich lekári našli podozrivé uzlíky s vysokou pravdepodobnosťou rakoviny. Podľa skorších údajov išlo približne pri polovici odhalených nádorov o skoré štádium, ktoré sa dalo operovať. Skorý záchyt je v tomto smere mimoriadne dôležitý. Podľa českého Národného onkologického registra prežije päť rokov od diagnózy približne 65 percent pacientov, u ktorých rakovinu pľúc zachytili v prvom štádiu. U pacientov, ktorým nádor v tomto štádiu chirurgicky odstránili, je to podľa Heroutovej dokonca 70 až 85 percent. Aj pri pokročilejšej chorobe však dnes medicína dokáže veľa. Cielená biologická liečba, imunoterapia, chemoterapia či ožarovanie môžu spomaliť postup choroby, zmierniť ťažkosti a predĺžiť pacientovi aktívny život.
Na Slovensku sa skríning stále pripravuje
Čo sa týka Slovenska, u nás takýto program zatiaľ nemáme. Ministerstvo zdravotníctva vlani v lete predložilo návrh vyhlášky, podľa ktorej mali mať ľudia od 50 rokov, ktorí fajčili aspoň 15 balíčkorokov, nárok na nízkodávkové CT. Jeden balíčkorok znamená, že človek fajčil škatuľku cigariet denne počas jedného roka. Skríning rakoviny pľúc mal podľa návrhu fungovať od januára 2026, vyhláška však zatiaľ neplatí. Koncom septembra ministerstvo oznámilo, že pripravuje novú vyhlášku o organizovanom skríningu. Okrem rakoviny hrubého čreva, krčka maternice a prsníka má zahŕňať aj rakovinu pľúc a prostaty. Vyšetrenia majú byť plne hradené zo zdravotného poistenia. Skríning pľúc a prostaty však ešte musí prejsť pilotným overením, ktorého termín ministerstvo neuviedlo. Onkológovia navyše v lete upozornili, že peniaze na to stále nie sú zabezpečené peniaze.
Ďalším problémom je, že aj pri skríningoch, ktoré už fungujú, sú Slováci pomerne zdržanliví. Na mamografiu prišlo v roku 2025 asi 36 percent žien vo veku 50 až 69 rokov a na skríning rakoviny hrubého čreva približne 49 percent ľudí. Lepšie je to len pri skríningu rakoviny krčka maternice, kde je účasť okolo 68 percent. Riaditeľ Národného onkologického ústavu vo februári uviedol, že na preventívne prehliadky na Slovensku chodí zhruba 30 percent ľudí, kým v Česku je to asi 60 percent. Kým sa program spustí, najlepšou prevenciou zostáva nefajčiť alebo prestať. Ak ste fajčiar a dlhšie kašlete, ste zadýchaný alebo chudnete bez príčiny, najlepšie bude čo najskôr, ideálne bezodkladne, navštíviť všeobecného lekára.
