Ešte jedno video a už naozaj idem spať. Túto vetu si hovorí takmer každý, kto večer otvorí TikTok, Instagram Reels alebo YouTube Shorts. Z jedného videa je zrazu hodina a v hlave podivná prázdnota. Vedci sa pritom zhodujú, že krátke videá a nekonečný feed majú obrovský vplyv na pozornosť aj psychiku. Mnohí tieto vplyvy podceňujú. A je to veľký problém.
Výraz „brain rot“, v preklade niečo ako hnitie mozgu, vyhlásilo vydavateľstvo Oxford University Press za slovo roka 2024. Oxfordský slovník ho opisuje ako údajné zhoršovanie duševného či intelektuálneho stavu človeka, ktoré spôsobuje nadmerná konzumácia triviálneho obsahu na internete. Jeho používanie medziročne stúplо o 230 percent.
Ide pritom o tému, ktorá sa vo veľkej miere týka aj Slovenska. Podľa správy Digital 2026 malo Slovensko v októbri minulého roka až 3,9 milióna používateľských identít na sociálnych sieťach, čo zodpovedá 71,4 percenta populácie. Instagram používa približne 39 percent dospelých a reklamy na TikToku oslovia zhruba štvrtinu z nich. Logicky, u mladých je to ešte viac. Prieskum Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave medzi 1 422 žiakmi základných a stredných škôl ukázal, že väčšina z nich trávi vo voľnom čase na internete viac ako štyri hodiny denne, najmä na sociálnych sieťach.
Ako presne funguje “ešte jedno video”
Za nutkaním pokračovať stojí jedna dôležitá vec, a to dopamín. Ide o látku, ktorú mozog vyplavuje v takzvanom systéme odmeny. Mozog má akúsi váhu medzi potešením a bolesťou. Čím viac potešenia za ním naháňame, tým viac ho potrebujeme, aby sme sa cítili normálne. Z ľudského kontaktu sme spravili drogu, ktorú si v modernej dobe čoraz viac dávkujeme cez telefón.
Telefón preto, lebo ekonečný feed je pre takýto mechanizmus ideálny. Nikdy neviete, či ďalšie video bude nudné, alebo vás rozosmeje, a práve táto nepredvídateľnosť udržiava pozornosť. Európska komisia vo februári v predbežných zisteniach voči TikToku uviedla, že funkcie ako nekonečné scrollovanie, automatické prehrávanie, notifikácie a vysoko personalizovaný algoritmus používateľov neustále „odmeňujú“ novým obsahom. Mozog sa tak prepína do režimu autopilota, čo môže viesť ku kompulzívnemu správaniu a nižšej sebakontrole. Komisia preto od TikToku žiada, aby zmenil základný dizajn služby, napríklad postupne vypol nekonečný feed a zaviedol účinné prestávky aj v noci.
Celkom zaujímavý pohľad priniesla aj tohtoročná štúdia z univerzity v čínskom Zhejiangu, publikovaná v časopise NeuroImage. Výskumníci pod vedením Yuzhenga Hua sledovali magnetickou rezonanciou mozgy 56 mladých ľudí pri sledovaní krátkych videí. Keď sa dívali na videá, ktoré ich bavili a pozreli ich až do konca, klesla im aktivita v oblastiach, ktoré mozog používa na kognitívnu kontrolu. Pri videách, ktoré rýchlo preskočili, bol tento efekt výrazne slabší. Autori však zdôrazňujú, že nejde ani tak o zlyhanie sebaovládania, ako skôr o stav pohltenia, v ktorom mozog nemusí riešiť žiadny konflikt.
Najviac trpí pozornosť
Veľmi rozsiahly pohľad na tému ponúka metaanalýza z prestížneho časopisu Psychological Bulletin, ktorú viedla Lan Nguyen z austrálskej Griffith University. Autori spracovali 71 štúdií s takmer 100-tisíc účastníkmi. Najsilnejšiu súvislosť našli medzi intenzívnym sledovaním krátkych videí a horšou pozornosťou a slabšou schopnosťou potlačiť impulz, teda inhibičnou kontrolou. Súvislosť bola stredne silná. S úzkosťou, depresiou a stresom súviselo sledovanie slabšie, no stále štatisticky významne. Štúdie zaznamenali aj súvis s horším spánkom. Pri sebavedomí a vnímaní vlastného tela sa celková súvislosť nepotvrdila.
Tieto výsledky však treba čítať veľmi opatrne. Väčšina analyzovaných štúdií zachytila ľudí len v jednom okamihu, takže nedokazuje, čo je príčina a čo následok. Môže to platiť aj naopak, keďže ľudia s úzkosťou či problémami s pozornosťou inklinujú ku krátkym videám častejšie, aby sa rozptýlili. Kritici navyše upozorňujú, že horšie výsledky súviseli najmä s kompulzívnym, nekontrolovaným používaním, nie so samotným časom stráveným pri videách.
S tým súvisí aj dlhodobý výskum Glorie Mark z Kalifornskej univerzity v Irvine. V roku 2004 ľudia vydržali pri jednej obrazovke v priemere dve a pol minúty, než prepli na niečo iné. V roku 2012 to bolo 75 sekúnd a v posledných rokoch už len 47 sekúnd. Po vyrušení pritom trvá v priemere viac ako 25 minút, kým sa človek vráti k pôvodnej práci.
Mladí sú zraniteľnejší
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že podiel dospievajúcich s problematickým používaním sociálnych sietí v Európe stúpol zo siedmich percent v roku 2018 na 11 percent v roku 2022. Problematické používanie WHO opisuje ako správanie s príznakmi podobnými závislosti. Patrí sem neschopnosť kontrolovať čas na sieťach, abstinenčné príznaky, zanedbávanie iných činností a negatívne dôsledky v bežnom živote. Zaujímavým detailom je, že dievčatá sú na tom horšie ako chlapci, 13 percent oproti deviatim. Štúdia zahŕňala takmer 280-tisíc mladých vo veku 11, 13 a 15 rokov zo 44 krajín.
Aj spomínaný bratislavský prieskum ukázal, že vyše polovica dievčat používa internet na to, aby ušla od osobných problémov alebo na ne zabudla. U chlapcov to bolo približne 20 percent. Zhruba tretina dievčat priznala, že čas na internete ovplyvnil ich školské výsledky. Slovensko preto chystá zákon, ktorý by zakázal účty na sociálnych sieťach deťom do 16 rokov. Vláda ho schválila koncom augusta a teraz je v parlamente. Overovanie veku by sa začalo uplatňovať od januára 2028. Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.
Koľko je ešte v poriadku?
Univerzálna „bezpečná dávka“ neexistuje, no niektoré štúdie dávajú aspoň orientačné číslo. Psychologička Melissa Hunt z Pensylvánskej univerzity rozdelila 143 študentov do dvoch skupín. Jedna skupina obmedzila Facebook, Instagram a Snapchat na desať minút denne pre každú aplikáciu, teda spolu na približne pol hodiny. Po troch týždňoch sa tejto skupine výrazne zmiernili pocity osamelosti aj depresie. Aj drobný zásah teda môže celkom výrazne prispieť k zlepšeniu duševnej pohody.
Ešte výraznejší výsledok priniesol experiment amerických vedcov, ktorý bol publikovaný v roku 2025 v časopise PNAS Nexus. Účastníci si na dva týždne zablokovali v smartfóne mobilný internet, telefonovať a písať SMS však mohli ďalej. Až 91 percent z nich sa zlepšilo aspoň v jednej z troch sledovaných oblastí, teda v pocite pohody, duševnom zdraví alebo pozornosti. Ľudia popritom trávili viac času s inými ľuďmi, pohybom a v prírode.
Samozrejme, pri najmenších sú odporúčania ešte o čosi prísnejšie. WHO už dlhé roky radí, aby deti do jedného roka obrazovky nesledovali vôbec , deti vo veku dva až štyri roky najviac hodinu denne. Aj TikTok od roku 2023 nastavuje používateľom do 18 rokov predvolený denný limit 60 minút. Po jeho uplynutí musia zadať kód, ak chcú pokračovať. Nie je to úplne najúčinnejší nástroj, no je to aspoň impulz.
Ako z kola von
Na zažiarok treba zistiť, koľko času na sieťach naozaj trávite. Na iPhone to ukáže funkcia Čas pred obrazovkou, na Androide Digitálna rovnováha. V oboch môžete aplikáciám nastaviť denný limit. Pomáha aj vypnúť notifikácie zo sociálnych sietí, pretože každá z nich je v podstate pozvánkou späť do feedu. Na škodu tiež nebude nechávať telefón cez noc mimo spálne a nescrollovať tesne pred spaním. Niektorým tiež pomáha prepnúť displej do čiernobieleho režimu, v ktorom je obsah menej lákavý.
