Štyri či päť hodín denne s telefónom v ruke môže vyzerať rovnako, pokiaľ ide o štatistiku času stráveného pri obrazovke, no nemusí znamenať to isté. Niekto si cez mobil píše s blízkymi alebo pracuje, iný väčšinu času prechádza videá, príspevky a správy bez jasného cieľa. Maďarské výskumníčky zistili, že práve druhý spôsob používania sa v ich vzorke spájal s vyššou mierou problematického vzťahu k telefónu. Dôležitú úlohu pritom zohrával strach, že človeku niečo unikne, a jeho schopnosť ovládať vlastné impulzy.
Johanna Takácsová a Beáta Seregélyová zo Semmelweisovej univerzity sa zamerali na mladých dospelých, prevažne vysokoškolských študentov. V štúdii publikovanej v časopise Acta Psychologica skúmali, ako používajú smartfón, nakoľko im zasahuje do bežných činností a či naň myslia aj vtedy, keď ho práve nepoužívajú, všimol si server Nedd.cz.
Zaujímali ich tiež osobnostné črty, sebakontrola, kvalita spánku a takzvané FoMO, teda strach z toho, že človek zmešká niečo dôležité v živote ostatných.
Účastníci odpovedali napríklad na otázky, či kvôli telefónu nestihli napríklad plánovanú úlohu alebo ako často ho používajú na komunikáciu, správy a zábavu. Výsledky preto netreba brať tak, že hovoria iba o počte hodín strávených online. Skôr pomáhajú rozlíšiť, kedy je telefón užitočným nástrojom a kedy je to už len zdroj ďalších podnetov.
Mohlo by vás zaujímať
Kto čelí najväčšiemu riziku?
Podľa spôsobu používania telefónu výskumníčky rozlíšili tri skupiny. Prvá siahala po mobile najmä kvôli kontaktu s inými ľuďmi. Druhá popri komunikácii sledovala aj správy či zábavu, no telefón používala menej intenzívne. Približne tretinu vzorky tvorili ľudia, ktorí na ňom trávili štyri až päť hodín denne, prípadne aj viac, pričom väčšinu tohto času venovali konzumácii obsahu. Práve v tejto skupine sa častejšie objavovalo problematické používanie smartfónu.
To však neznamená, že prekročenie určitého počtu hodín automaticky znamená problém. Podstatný rozdiel je v tom, čo sa počas nich deje. Pasívny “doomscrolling” je niečo úplne iné ako chat či rozhovor s priateľmi, hoci obe činnosti prebiehajú tým istým spôsobom, respektíve na displeji. Štúdia navyše nedokazuje, že práve posúvanie príspevkov je príčinou straty kontroly nad používaním mobilu.
Strach, že niečo zmeškáme
Jednou zo skúmaných vlastností bol neuroticizmus, teda sklon intenzívnejšie prežívať nepríjemné emócie, napríklad úzkosť či obavy. Súvislosť s problematickým používaním telefónu sa ukázala, no analýza naznačila, že veľká časť tohto vzťahu prechádza cez ďalšie dva faktory, a síce silnejšie FoMO a slabšiu sebakontrolu. Samotná úzkostnejšia povaha preto podľa autoriek ešte neznamená, že človek nad telefónom stratí kontrolu.
Pre lepšie porozumenie, FoMO je nepríjemný pocit, že sa niečo deje bez nás a mali by sme to okamžite skontrolovať. Telefón dokáže tento pocit rýchlo utíšiť. Stačí odomknúť obrazovku a pozrieť si nové správy či príspevky. Ak sa k tomu pridá ťažkosť odložiť okamžitý impulz, nutkanie skontrolovať mobil sa čoraz viac objavuje aj vtedy, keď človek pôvodne chcel robiť niečo iné.
V analýze maďarskej štúdie malo FoMO silnejšiu súvislosť s problematickým používaním než neuroticizmus alebo sebakontrola.
Výskumníčky identifikovali aj skupinu s vyšším psychologickým rizikom. Jej členovia mali v priemere silnejšie FoMO, vyššiu mieru neuroticizmu a slabšiu sebakontrolu. Zároveň uvádzali horšiu kvalitu spánku. Z výsledkov sa však nedá určiť, či im spánok zhoršilo používanie telefónu, alebo len ľudia s horším spánkom jednoducho častejšie siahajú po mobile.
Čo hovoria staršie výskumy
Na identifikovaní rozdielov medzi aktívnym a pasívnym používaním sociálnych sietí pracovali vedci už skôr. V roku 2015 tím psychológa Philippa Verduyna skúmal používanie Facebooku v laboratórnom pokuse aj pri sledovaní ľudí v bežnom živote.
Pasívne scrollovanie príspevkov sa spájalo so zhoršením momentálnej psychickej pohody. Výskumníci ako jeden z mechanizmov identifikovali závisť pri sledovaní života druhých. Zistenie sa ale týkalo konkrétne Facebooku, takže nemožno ho automaticky preniesť na každú aplikáciu či každý spôsob používania telefónu.
Maďarská štúdia pridáva k tejto téme ďalšiu otázku. Prečo sa niektorým ľuďom od displeja odchádza ťažšie než iným? Výsledky ukazujú na kombináciu spôsobu používania mobilu, FoMO a sebakontroly. Univerzita zároveň uvádza, že intenzívni konzumenti obsahu dosahovali horšie výsledky v úlohách zameraných na pozornosť a pamäť, horšie spali a ťažšie odolávali okamžitým podnetom.
Aj pri týchto zisteniach ale treba rozlišovať medzi pozorovanou súvislosťou a dokázaným následkom používania telefónu.
Dlhé pozeranie do mobilu zaťažuje nielen myseľ, ale aj telo
Výskumníčky upozornili tiež na polohu, v ktorej ľudia telefón často držia. Ak je displej nízko a hlava sa k nemu opakovane skláňa, krčná oblasť sa dostáva do predsunutej polohy. Spoluautorka Beáta Seregélyová vysvetľuje, že dlhodobé držanie takejto polohy môže zaťažovať krk a súvisieť aj s problémami s rovnováhou. Nejde pritom o účinok, ktorý by bol spojený iba s telefónom. Dôležitá je poloha tela a čas, ktorý v nej človek trávi.
Čo zo štúdie nemožno vyvodiť
Hoci nás téma vedie k verdiktu, že nekonečné scrollovanie je „horšie“ než čas pri obrazovke, výskum netestoval takýto priamy súboj. Neurčil ani bezpečnú hranicu používania mobilu, po ktorej prekročení vzniká závislosť. Skúmal vzťahy medzi spôsobom používania telefónu a psychologickými ukazovateľmi, ešte k tomu u veľmi konkrétnej skupiny mladých ľudí, nie celú populáciu.
Nemožno teda tvrdiť, že každý, kto večer surfuje po sociálnych sieťach, si ničí pamäť alebo spánok. Rovnako z nich nevieme povedať, či by obmedzenie scrollovania samo osebe vyriešilo ťažkosti so sebakontrolou. Lepšie je uvedené výsledky vnímať ako upozornenie, že samotný čas pri displeji môže prehliadnuť dôležitú časť problému, a síce, prečo človek mobil otvára a či ho dokáže odložiť, keď chce.
Ak na sebe pozorujete, že máte tento problém, autorky štúdie odporúčajú začať malými zmenami, napríklad obmedziť upozornenia zo sociálnych sietí a komunikačných aplikácií, nastaviť si časové limity alebo sa jednoducho donútiť nepoužívať telefón tesne pred spaním. Samozrejme, dôležitý je aj pohyb a správne držanie tela.
Pri ľuďoch, ktorým používanie mobilu skutočne prerastá cez hlavu, môže byť dobrým riešením aj podpora na sebakontrolu a strach z premeškania.
