Ľudstvo sa podľa novej vedeckej štúdie dostalo za hranicu, ktorú Zem dokáže dlhodobo udržať pri dnešnom spôsobe života. Výskumníci odhadujú, že skutočne udržateľná populácia planéty by pri súčasnej spotrebe a primeranej životnej úrovni bola približne 2,5 miliardy ľudí. Dnes nás je pritom okolo 8,3 miliardy.
Autori štúdie skúmali viac než dve storočia populačných dát a použili ekologické modely, ktoré sa bežne využívajú pri odhadoch nosnej kapacity prostredia. Tá vyjadruje, koľko jedincov dokáže konkrétne prostredie dlhodobo uživiť bez toho, aby sa samo vyčerpalo.
Pri ľuďoch je takýto výpočet mimoriadne zložitý, pretože technológie dokážu prirodzené limity posúvať. Najväčšiu úlohu v tom zohrali fosílne palivá. Tie umožnili prudký rast výroby potravín, dopravy, priemyslu aj celkovej spotreby. Problém je, že takto navýšená kapacita planéty je podľa vedcov krátkodobo umelá a dlhodobo nestabilná.
Populácia môže rásť ešte desaťročia
Výskumníci rozlišujú medzi absolútnou a optimálnou kapacitou. Absolútna hranica hovorí o tom, kam sa populácia môže teoreticky dostať aj za cenu veľkých problémov. Podľa modelov by svetová populácia mohla vrcholiť niekde medzi 11,7 až 12,4 miliardy ľudí koncom 60. alebo v 70. rokoch tohto storočia.
To však podľa autorov neznamená, že takýto stav je zdravý alebo udržateľný. Optimálna kapacita, teda počet ľudí, pri ktorom by bolo možné zachovať rozumnú životnú úroveň bez ničenia základných prírodných systémov, vychádza výrazne nižšie.
Nejde len o počet, ale aj o spotrebu
Dôležitá je aj druhá časť problému. Planétu nezaťažuje každý človek rovnako. Spotreba energie, vody, pôdy a potravín sa medzi krajinami dramaticky líši.
Autori však tvrdia, že bez veľkej zmeny v tom, ako ľudstvo využíva pôdu, vodu, energiu, biodiverzitu a potravinové systémy, bude tlak ďalej rásť. Prejavovať sa môže nedostatkom vody, stratou druhov, vyčerpaním pôdy, klimatickými otrasmi aj väčšou sociálnou nestabilitou.
Štúdia zároveň upozorňuje, že jej výsledky sú modelovým odhadom, nie presnou predpoveďou budúcnosti. Závisia od dát, predpokladov aj od toho, ako sa zmení technológia, spotreba a politické rozhodnutia.
