Jedna z najagresívnejších foriem rakoviny pľúc predstavuje pre lekárov mimoriadne náročného protivníka. Nádory sa dokážu rýchlo šíriť a vedia sa ukryť pred bunkami, ktoré majú organizmus chrániť. Aj moderná imunoterapia preto pomáha len časti pacientov. Vedci však teraz odhalili doteraz prehliadanú súčasť ľudského imunitného systému, ktorá dokázala túto obranu prekonať. Laboratórne pokusy navyše ukázali, že jej schopnosti možno ešte výrazne posilniť.
Medzinárodný tím vedený austrálskym výskumným inštitútom WEHI zistil, že imunitné bunky označované ako gama-delta T-lymfocyty dokážu rozpoznať a ničiť bunky malobunkového karcinómu pľúc (SCLC). Ako upozornil portál ScienceAlert, výsledky publikované v odbornom časopise Cancer Cell otvárajú novú možnosť vývoja liečby.
Rakovina sa dokáže skryť pred imunitou
Malobunkový karcinóm pľúc patrí medzi najnebezpečnejšie onkologické ochorenia. Podľa údajov výskumného ústavu WEHI sa 5 rokov od diagnózy dožíva menej než 7 percent pacientov. Problémom je jeho agresívny rast, ale aj schopnosť unikať pozornosti imunitného systému. Nádorové bunky totiž často potláčajú tvorbu molekúl MHC-I, pomocou ktorých ich bežné T-lymfocyty dokážu identifikovať. Ak tieto signály chýbajú, obranné bunky majú problém rozpoznať, na čo majú zaútočiť. To je jeden z dôvodov, prečo ani imunoterapia neprináša rovnaké výsledky každému pacientovi.
Vedcov na inú cestu priviedli údaje z dvoch veľkých klinických štúdií IMpower133 a CASPIAN. Keď ich spätne analyzovali, zistili, že pacienti s väčším zastúpením gama-delta T-lymfocytov v nádoroch mali spravidla lepšie výsledky imunoterapie a dlhšie prežívanie. Samotná súvislosť ešte nedokazuje príčinu, naznačila však, ktorým bunkám sa oplatí venovať pozornosť.
Bunky dokázali ničiť rakovinu v laboratóriu
Výskumníci preto vytvorili miniatúrne modely nádorov zo vzoriek darovaných pacientmi. Následne k nim pridali gama-delta T-lymfocyty získané z krvi. Ukázalo sa, že tieto bunky dokážu rozpoznať a ničiť rakovinu aj v prípadoch, keď sa nádor skrýva pred bežnou imunitnou odpoveďou. Na rozdiel od klasických T-lymfocytov totiž dokážu využívať aj iné mechanizmy rozpoznávania nebezpečných buniek. Nepotrebujú sa pritom spoliehať na rovnaké signály MHC-I, ktoré rakovina dokáže potlačiť. Práve táto odlišnosť by mohla pomôcť prekonať jednu z najväčších prekážok súčasnej imunoterapie.
Výsledky boli ešte výraznejšie po zapojení dvoch existujúcich liekov. Prvým bol tarlatamab, ktorý sa už používa pri malobunkovom karcinóme pľúc. Funguje tak, že pomáha dostať imunitné bunky do tesnejšieho kontaktu s rakovinovými bunkami a nasmerovať ich útok. Druhým liekom bol zoledronát, známy najmä z liečby osteoporózy a komplikácií nádorových ochorení kostí. V pokusoch zlepšil schopnosť vybraných gama-delta T-lymfocytov rozpoznávať nádor a podporil ich účinok. Výskum poukázal aj na význam molekuly BTN2A1, ktorú tieto bunky využívajú pri identifikácii svojho cieľa.
Výhodou je, že oba lieky už majú schválené medicínske využitie. Ich bezpečnostné profily sú preto známe, čo môže uľahčiť prípravu ďalšieho výskumu.
Vedci chcú využiť vlastné bunky pacientov
Jednou z možností do budúcnosti je odobrať pacientovi vlastné gama-delta T-lymfocyty, rozmnožiť ich v laboratóriu a následne vrátiť do tela. Takýto postup by mohol posilniť prirodzenú obranu proti nádoru. Podobné prístupy k využívaniu imunitných buniek pri liečbe rakoviny skúmajú aj ďalšie vedecké tímy, hoci používajú odlišné mechanizmy. Vedci zároveň skúmajú, či množstvo gama-delta T-lymfocytov v nádore a prítomnosť molekuly BTN2A1 pomôžu predvídať, ktorí pacienti by mohli z imunoterapie profitovať najviac. To by v budúcnosti mohlo umožniť presnejší výber liečby podľa vlastností konkrétneho nádoru.
Napriek sľubným výsledkom zostáva pred výskumníkmi viacero dôležitých krokov. Účinnosť a bezpečnosť navrhovaného postupu treba ďalej preveriť na zvieracích modeloch a následne v klinických skúškach.
