Niektoré z najdôležitejších objavov budúcnosti nemusia vzniknúť v klasickom laboratóriu na Zemi, ale približne 400 kilometrov nad našimi hlavami. Medzinárodná vesmírna stanica ponúka vedcom prostredie, ktoré sa na povrchu planéty nedá prirodzene napodobniť. V mikrogravitácii možno sledovať bunky, bielkoviny, kvapaliny aj kovy inak než v podmienkach, kde všetko neustále ovplyvňuje zemská príťažlivosť.
Práve absencia gravitácie je dôvodom, prečo má vesmírny výskum význam aj pre medicínu. Európsky astronaut Alexander Gerst, ktorý strávil na ISS počas dvoch misií 363 dní, upozornil, že pokusy na obežnej dráhe nie sú len prípravou na vzdialené lety do hlbokého vesmíru. Ich zmyslom je aj riešiť problémy, ktoré trápia ľudí priamo na Zemi.
Na Zemi gravitácia ovplyvňuje usádzanie častíc v tekutinách, spôsobuje prúdenie pri rozdieloch teplôt a dokáže skresľovať výsledky meraní. V mikrogravitácii tieto rušivé vplyvy prítomné nie sú, takže vedci môžu pozorovať procesy v čistejšej podobe. To je mimoriadne dôležité napríklad pri tvorbe bielkovinových kryštálov alebo pri sledovaní správania buniek.
Rakovinové bunky sa správajú realistickejšie
Veľký význam má takéto prostredie najmä v onkológii. V laboratóriách na Zemi rakovinové bunky v miskách často rastú skôr dvojrozmerne, čo obmedzuje pochopenie ich skutočnej štruktúry. Vo vesmíre sa však môžu formovať do voľne plávajúcich trojrozmerných útvarov, ktoré lepšie pripomínajú správanie nádoru v ľudskom tele.
Vďaka tomu môžu byť testy nových liekov a terapií presnejšie ešte predtým, než sa presunú do klinických štúdií. ISS pritom neslúži len výskumu rakoviny. Prebiehajú tam aj experimenty spojené s Parkinsonovou chorobou, osteoporózou či poruchami imunitného systému.
Astronauti v tomto prostredí fungujú ako predĺžená ruka tisícok vedcov na Zemi. V priebehu jedného pracovného dňa môžu vykonávať pokusy z viacerých vedeckých oblastí a posúvať výskum, ktorý by sa inak v pozemských laboratóriách robil omnoho ťažšie.
Pomáha aj pri vývoji superzliatin
Mikrogravitácia však nie je dôležitá len pre medicínu. V materiálovom výskume umožňuje pracovať s tekutými kovmi pri teplotách až do 1 400 stupňov Celzia bez toho, aby ťažšie prvky klesali ku dnu. Vďaka tomu sa môžu kovy miešať rovnomernejšie a vytvárať ľahšie aj pevnejšie superzliatiny.
Takéto materiály by mohli v budúcnosti znížiť spotrebu paliva a emisie v leteckom aj automobilovom priemysle. Podobne dôležitý je výskum horenia. Plameň vo vesmíre nadobúda stabilný guľový tvar, čo vedcom pomáha lepšie pochopiť spaľovanie a navrhovať účinnejšie motory.
ISS sa blíži ku koncu
Budúcnosť tohto výskumu je však neistá. ISS sa približuje ku koncu prevádzkovej životnosti a jej vyradenie sa plánuje už na obdobie okolo roku 2030. Následne má stanica riadene zaniknúť nad neobývanou oblasťou Tichého oceánu známou ako bod Nemo.
NASA ani ESA neplánujú postaviť priamu štátnu náhradu na nízkej orbite. Namiesto toho sa očakáva prechod ku komerčným vesmírnym staniciam, kde si budú agentúry, univerzity aj farmaceutické firmy prenajímať priestor a čas na výskum.
