Hantavírusy sa v posledných týždňoch dostali do centra pozornosti ľudí po celom svete. Príčinou bol záchvat nákazy na palube výletnej lode MV Hondius, kde sa objavil andský hantavírus pochádzajúci z Južnej Ameriky. Slovensko je však podľa odborníkov v úplne odlišnej situácii. Európske kmene vírusu sú menej agresívne a podmienky na ich masové šírenie u nás nie sú zrovna priaznivé, píšu Správy STVR.
Čo sa stalo na lodi
Expedičná výletná loď MV Hondius vyplávala z argentínskeho Ushuaia v marci 2026. Na jej palube sa objavila séria prípadov hantavírusovej infekcie spôsobenej andským kmeňom. K 8. máju Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potvrdila osem prípadov, šesť laboratórne potvrdených a dva podozrivé, vrátane troch úmrtí.
Medzi obeťami boli holandský manželský pár a Nemec. Loď niekoľko dní kotvila pri pobreží Kapverdských ostrovov, kým prebiehal presun pasažierov na repatriáciu do Španielska, a zdravotné úrady viacerých krajín od USA po Singapur urýchlene stopovali kontakty nakazených.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) situáciu priebežne monitorovalo a vydávalo každodenné aktualizácie o vývoji ohniska nákazy. Európska komisia aktivovala mechanizmus civilnej ochrany a koordinovala zdravotné kroky po tom, ako Španielsko požiadalo o pomoc.
Prenos z človeka na človeka, no nie vzduchom
Andský hantavírus je jedinečný tým, že sa na rozdiel od ostatných kmeňov môže za určitých okolností preniesť z človeka na človeka. Vedúca odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva SR Adriana Mečuchová však upozornila, že k takémuto prenosu dochádza výhradne pri dlhodobom a veľmi úzkom kontakte. Vzduchom sa vírus nešíri.
Pokiaľ ide o príznaky, tie v počiatočnej fáze pripomínajú chrípku. Objavuje sa horúčka, zimnica, bolesti svalov a hlavy. Vo vážnejších prípadoch ochorenie vyústi do hantavírusového pľúcneho syndrómu s rizikom zlyhania pľúc, ktoré môže byť smrteľné.
Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) konkretizovalo, že rizkom je priamy fyzický kontakt so symptomatickou osobou alebo kontakt s jej telesnými tekutinami, napríklad pri bozkávaní, zdieľaní riadu alebo manipulácii s kontaminovanou posteľnou bielizňou.
Slovensko vraj nie je v ohrození
Kľúčovým dôvodom, prečo sa andský hantavírus nemôže na Slovensku masovo rozšíriť, je chýbajúci prirodzený rezervoár, respektíve juhoamerických druhov hlodavcov. Tieto zvieratá sa v európskych podmienkach prirodzene nevyskytujú, a preto ani nemôžu preniesť vírus na ľudí.
Mečuchová to vysvetlila tak, že bez zodpovedajúceho hostiteľského druhu hlodavca vírus nemá ako vstúpiť do miestneho ekosystému. Situácia je teda zásadne odlišná od respiračných ochorení typu COVID-19, pri ktorých hral kľúčovú úlohu prenos vzduchom.
ECDC vo svojom hodnotení potvrdilo, že riziko prenosu andského hantavírusu do európskej populácie hlodavcov a jeho následného šírenia na ľudí je minimálne. Celkové riziko pre bežnú európsku populáciu označilo za veľmi nízke.
Mohlo by vás zaujímať
V Európe máme iné kmene
Na Slovensku a v strednej Európe ako takej kolujú odlišné kmene hantavírusu, predovšetkým Puumala a Dobrava. Na rozdiel od andského kmeňa sa tieto varianty prenášajú výlučne z hlodavcov na ľudí, nie medzi ľuďmi navzájom.
Spôsobujú hemoragickú horúčku s renálnym zlyhaním, teda zápal obličiek, no vo väčšine prípadov bez rizika úmrtia. Hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová uviedla, že na Slovensku evidujeme ročne zhruba sto prípadov tohto ochorenia bez zaznamenaných úmrtí.
Pre porovnanie, WHO evidovala v celom európskom regióne v roku 2023 spolu 1 885 prípadov hantavírusových infekcií, čo predstavuje 0,4 prípadu na 100 000 obyvateľov. Úmrtnosť spojená s európskymi kmeňmi sa pohybuje medzi jedným a 15 percentami.
Infekcia sa na Slovensku prenáša najmä kontaktom s výkalmi, močom alebo slinami infikovaných hlodavcov, prípadne vdýchnutím kontaminovaného prachu, napríklad pri upratovaní stodôl alebo senníkov. Virologička Helena Hupková v tejto súvislosti odporúča nepiť vodu z neupravených studničiek a pri práci v prašnom prostredí nosiť ochranu tváre.
Slovensko má kapacity na diagnostiku
Aj keby sa andský hantavírus na Slovensku predsa len objavil, je možné ho včas odhaliť. Vedúci sekcie laboratórií ÚVZ Martin Sojka poukázal na to, že priamo v rámci ÚVZ funguje Národné referenčné centrum pre arbovírusy a hemoragické horúčky, ktoré zabezpečuje laboratórnu diagnostiku všetkých vysoko nebezpečných nákaz.
Krajiny Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré vlastnú diagnostiku andského hantavírusu nemajú k dispozícii, môžu využiť diagnostické kapacity európskej referenčnej laboratórnej siete EURL-PH-ERZV.
Ako prebieha liečba?
Na hantavírusové infekcie v súčasnosti neexistuje schválená vakcína ani špecifický liek. Liečba je teda výhradne symptomatická, respektíve zameraná na zmiernenie prejavov ochorenia a podporu životných funkcií.
Riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge v reakcii na udalosti okolo lode MV Hondius zdôraznil, že nie je dôvod na paniku ani na zavádzanie cestovných obmedzení, keďže hantavírusové infekcie sú neobvyklé a zvyčajne súvisia s priamym kontaktom s infikovanými hlodavcami.
Odborníci zároveň upozorňujú, že včasná intenzívna starostlivosť (v závažných prípadoch vrátane použitia prístrojov ECMO) dokáže výrazne zvýšiť šance pacienta na prežitie.
