Internetom sa v poslednom čase šíri mimoriadne znepokojujúce tvrdenie. Znižuje užívanie probiotík šancu na opätovný pobyt na psychiatrii naozaj až o 74 percent? Pre ľudí s bipolárnou poruchou to znie ako hotový zázrak a jasný dôkaz, že zdravie čriev priamo ovláda našu myseľ. Keď sa však pozrieme na pôvodnú štúdiu, z ktorej toto číslo pochádza, zistíme, že celá vec je podstatne zložitejšia a meria niečo oveľa špecifickejšie. Na základe analýzy štúdií to píše portál Nedd.cz.
Rozruch odštartoval abstrakt, ktorý sa objavil v známej databáze PubMed. Výskumný tím v ňom sledoval 66 pacientov, ktorí predtým skončili v nemocnici pre manickú epizódu. Po prepustení ich vedci rozdelili na dve skupiny. Jedna časť dostávala po dobu 24 týždňov obyčajné placebo, druhá skupina poctivo užívala doplnok s dvoma konkrétnymi kmeňmi baktérií. Konkrétne išlo o Lactobacillus rhamnosus GG a Bifidobacterium animalis.
Odkiaľ sa teda vzalo spomínané percento? Podľa detailného rozboru v periodiku Natural Medicine Journal pochádza zo zložitejšieho štatistického výpočtu, ktorý odborníci nazývajú Coxova regresná analýza. V tomto výpočte dosiahol pomer rizík hodnotu 0,26, čo v preklade znamená práve to obrovské zníženie rizika v porovnaní s ľuďmi na placebe.
Ak sa na to pozrieme cez jednoduché počty reálnych pacientov, ako to uvádza správa od inštitúcie Sheppard Pratt Health System, rozdiel je stále celkom výrazný. Kým v placebo skupine sa do nemocnice vrátilo 51 percent ľudí, pri probiotikách to bolo len 24 percent.
Zápaly v tele a prepojenie s mozgom
Ešte zaujímavejšie výsledky prinieslo skúmanie pacientov, ktorí mali na začiatku výskumu v tele silnejší systémový zápal. U týchto ľudí dosiahol ochranný účinok probiotík až 90 percent. Práve tento detail potvrdzuje teóriu, na ktorej stojí celá myšlienka takzvaného prepojenia nášho trávenia a hlavy. Jasne sa tu ukazuje, že fyzický zápal v organizme veľmi úzko súvisí s výkyvmi nálad a s psychickými epizódami.
Teraz však prichádza tá najdôležitejšia časť, ktorú krátke videá a stručné sumarizácie na sociálnych sieťach často prehliadajú. Výskumníci totiž počas mesiacov merali aj samotnú závažnosť psychiatrických príznakov cez štandardizované škály, ako sú MADRS, YMRS či BPRS.
Výsledok bol taký, že medzi oboma skupinami nebol v nálade a prežívaní absolútne žiadny rozdiel, a to v žiadnom kontrolnom bode celej štúdie. Z dostupných dát teda logicky vyplýva, že probiotiká ľuďom reálne nezlepšili náladu, len nejakým spôsobom zabránili tomu, aby ich stav dospel až k nutnosti opätovnej hospitalizácie.
Zároveň nesmieme zabúdať ani na fakt, že štúdia pracovala len s veľmi malou vzorkou (66 ľudí). Ide o mimoriadne sľubný experiment, no zatiaľ je to vôbec jediný výskum svojho druhu, ktorý sa reálne venoval manickým stavom. Preto z neho nie je rozumné robiť unáhlené a definitívne závery o tom, ako liečiť psychické problémy.
Pomáhajú baktérie s podráždenosťou?
Druhým častým tvrdením, s ktorým sa môžeme stretnúť na sociálnych sieťach, je to, že probiotiká spoľahlivo zmierňujú emočnú nestálosť pri rôznych neurovývojových poruchách. Toto tvrdenie sa opiera o rozsiahlejšiu analýzu publikovanú v časopise ScienceDirect, ktorá spojila dáta zo siedmich rôznych štúdií a zahŕňala presne 1 479 účastníkov.
Vedci tu skutočne našli štatisticky významné zlepšenie symptómov, hoci samotný účinok bol veľmi malý, konkrétne len na úrovni mínus 0,17. Zaujímavosťou tiež je, že tento efekt fungoval len vtedy, keď pacienti dostávali prípravky s viacerými druhmí baktérií naraz.
Aby to však nebolo také priamočiare, iný veľký výskum prišiel s mierne odlišnými závermi. Štúdia z časopisu BMC Child and Adolescent Psychiatry and Mental Health, ktorá sa zamerala čisto na poruchy autistického spektra, nevykázala absolútne žiadny výraznejší rozdiel v agresivite či podráždenosti. Tá istá analýza síce potvrdila, že probiotiká pomohli s inými prejavmi správania pri autizme, no na samotnú náladu nemali podstatný vplyv.
Máme tu teda dve veľmi podobné analýzy, ktoré však dospeli k odlišným výsledkom na základe toho, akú presnú skupinu ľudí skúmali.
Z tohto všetkého nám na záver vyplýva jedna vec. Tvrdiť, že naše duševné zdravie závisí výlučne od stavu našich čriev, je nateraz prehnané. V rukách máme len dve úzko vymedzené zistenia. Jedno hovorí o prevencii návratu mánie a to druhé prináša len nejednotné dáta o podráždenosti. Predstava, že tabletka s baktériami zázračne vyrieši naše kompletné duševné zdravie, je teda stále skôr želaním, nie realitou.
