O digitálnom eure sa hovorí už roky, no až teraz sa konečne rozhoduje, ako bude naozaj vyzerať. Európsky parlament a členské štáty práve rokujú o jeho konečnej podobe, pričom Európska centrálna banka už vybrala firmy, ktoré ho budú od roku 2027 testovať. Do peňaženiek by sa mohlo dostať najskôr v roku 2029. Pozreli sme sa, o čo ide, čo sa už stalo a čo z toho, čo sa o ňom hovorí, nie je pravda.
Čo je digitálne euro
Digitálne euro je elektronická podoba eurových bankoviek a mincí, ktorú by vydávala Európska centrálna banka (ECB). Malo by rovnakú hodnotu ako bežné euro a slúžilo by na platenie v obchodoch, na internete aj medzi ľuďmi. Na rozdiel od peňazí na bežnom účte, ktoré sú v podstate pohľadávkou voči komerčnej banke, by išlo o peniaze centrálnej banky, teda o to isté, čo je dnes hotovosť, len v digitálnej podobe.
Ľudia by ho mali v digitálnej peňaženke, ktorú by im zriadila banka alebo iný poskytovateľ platobných služieb. Platiť by sa ním dalo online aj offline, teda aj bez pripojenia na internet. Digitálne euro pritom nebude úročené, a teda nebude slúžiť na sporenie. Na to sú aj naďalej určené účty v bankách.
V akom stave je práve teraz
Európska komisia predstavila návrh nariadenia o digitálnom eure v júni 2023. ECB medzitým (od novembra 2023 do októbra 2025) spolu s bankami a ďalšími poskytovateľmi platieb pripravovala jeho technický návrh. Rada guvernérov ECB koncom minulého októbra rozhodla, že projekt postupuje do ďalšej fázy, v ktorej sa buduje samotná technológia. Členské štáty sa na spoločnej pozícii v Rade EÚ dohodli 19. decembra. Európsky parlament potreboval viac času. Hospodársky výbor schválil svoju pozíciu 23. júna tohto roku a celé plénum ju potvrdilo 9. júla, keď za hlasovalo 416 poslancov, proti bolo 169 a 22 sa zdržalo. Hlasovanie v pléne si pritom vynútili tri pravicové frakcie, ktoré nesúhlasili s tým, aby výbor išiel rovno do rokovaní s Radou.
Odvtedy prebiehajú takzvané trialógy, teda rokovania Parlamentu, Rady a Komisie o konečnom znení. Piate politické kolo sa uskutočnilo 20. októbra a ďalšie je naplánované na 5. novembra. Vyjednávači chcú dohodu uzavrieť do konca roka.
ECB medzitým pokračuje v príprave. V júli vybrala 36 bánk a platobných firiem, ktoré sa zapoja do skúšobnej prevádzky. Sú medzi nimi napríklad Deutsche Bank, UniCredit, Revolut či Stripe, pričom na Slovensku sa do pilotu zapojí Tatra banka spolu s Národnou bankou Slovenska. Pilot sa začne v druhej polovici budúceho roka a potrvá 12 mesiacov. Testovať sa budú platby medzi ľuďmi aj v obchodoch, online aj offline, pričom digitálne eurá budú používať zamestnanci centrálnych bánk eurozóny a zapojení obchodníci. Testovacia verzia však nebude zákonným platidlom. Ak sa nariadenie podarí prijať ešte tento rok, ECB by mohla digitálne euro prvýkrát vydať v roku 2029. Nie je to však automatické. O tom, či a kedy ho vydá, rozhodne ECB až po schválení nariadenia.
Ako bude fungovať
Základné služby, teda zriadenie peňaženky, držanie digitálnych eur a platobné nástroje, majú byť pre ľudí zadarmo. Keďže digitálne euro bude zákonným platidlom, obchodníci ho budú musieť prijímať vo väčšine prípadov. Podľa pozície Parlamentu by výnimku mali dostať živnostníci a malé firmy, ktoré dnes neprijímajú žiadne elektronické platby, pričom poplatky pre obchodníkov by nemali byť vyššie ako pri iných elektronických platbách.
Dôležitou súčasťou má byť aj limit, koľko digitálnych eur môže jeden človek držať. Ten má zabrániť tomu, aby ľudia vo veľkom presúvali peniaze z bánk. Presná suma zatiaľ stanovená nie je. ECB vo svojich výpočtoch pracovala najmä s limitom 3 000 eur, Národná banka Slovenska hovorí o limite na úrovni niekoľkých tisíc eur. Ak príde vyššia platba, než koľko máte v peňaženke, alebo by ste prekročili limit, peniaze sa majú automaticky presunúť z bežného účtu, ktorý si k peňaženke prepojíte, alebo naň.
Čo sa týka offline platieb, tie údajne budú fungovať podobne ako hotovosť. Peniaze budú uložené priamo v zariadení a platba prejde aj bez signálu. Podľa Piera Cipolloneho, člena výkonnej rady ECB, o takejto platbe nebude vedieť ani vaša banka.
Prečo ho Európa chce
Hlavným dôvodom je závislosť od amerických firiem. Mnohé krajiny eurozóny nemajú svoj vlastný národný kartový systém, pričom medzinárodné kartové spoločnosti spracúvajú 64 percent všetkých digitálnych transakcií v EÚ. Cipollone varuje, že kľúčovú časť platobnej infraštruktúry dnes vlastnia americké korporácie, ktoré by teoreticky mohli Európu odstrihnúť.
Za digitálnym eurom však stoja aj potenciálne nižšie náklady pre obchodníkov. NBS uvádza, že nebudú musieť platiť poplatky kartovým spoločnostiam. Poplatky môžu klesnúť výrazne, keďže infraštruktúru zabezpečí ECB. Tá odhaduje, že vývoj do prvého vydania v roku 2029 bude stáť približne 1,3 miliardy eur a prevádzka potom asi 320 miliónov eur ročne. Tieto náklady bude znášať Eurosystém, teda ECB a národné centrálne banky, podobne ako pri bankovkách.
Banky sa celkom obávajú scenáru, že im ľudia vyberú vklady. ECB preto minulý rok vypočítala, čo by sa stalo pri spomínanom limite 3 000 eur. V bežnej situácii by z bánk odišlo niečo vyše 100 miliárd eur, čo by sektor zvládol bez problémov. V nepravdepodobnom scenári hromadného výberu vkladov by to mohlo byť až 700 miliárd eur. Aj vtedy by sa však z 2 025 analyzovaných bánk pod povinnú rezervu likvidity dostalo len 13. Ziskovosť bánk by limit 3 000 eur znížil v priemere približne o 0,3 percentuálneho bodu.
Mnohí ľudia stále veria mýtom
Digitálne euro je obrovská zmena, a tak sa niet veľmi čo čudovať, že sa okolo projektu točí množstvo dezinformácií či mylných domnienok. Asi najviac sa špekuluje o tom, že digitálne euro nahradí hotovosť. To sa nestane. Podľa ECB aj NBS ju má len doplniť. Bankovky a mince neskončia a nikto nebude nútený prejsť na digitálne peniaze. Na Slovensku je navyše od júla 2023 právo zaplatiť za tovar a služby v hotovosti zakotvené v ústave.
Ďalšou obavou je, že štát bude vidieť, za čo míňate. Cipollone vysvetľuje, že ECB pri platbe uvidí len sumu a zašifrované kódy platiteľa a príjemcu, nie to, kto sú a na čo peniaze použili. Pozícia Parlamentu navyše požaduje ochranu súkromia už v samotnom návrhu systému, a to tak, aby ECB nemohla identifikovať jednotlivých používateľov. Často sa potom hovorí aj o „programovateľných peniazoch“, ktoré by mohol niekto obmedziť, napríklad určiť, na čo ich smiete minúť. ECB to popiera. Podmienené platby, o ktorých sa hovorí, si nastavuje sám platiteľ, napríklad pravidelnú platbu nájomného.
Napokon treba zdôrazniť, že digitálne euro nie je kryptomena. Jeho hodnota nekolíše, nakoľko jedno digitálne euro bude mať vždy hodnotu jedného eura a ručí zaň centrálna banka.
O čom sa ešte diskutuje
Parlament a Rada sa zatiaľ nezhodli na viacerých dôležitých veciach. Pri limite Rada chce, aby ho ECB určovala v rámci stropu, na ktorom sa dohodnú členské štáty. Parlament chce, aby strop navrhla Komisia na základe odporúčania ECB. Rozdiel je aj pri poplatkoch pre obchodníkov. Rada navrhuje, aby boli maximálne na úrovni platieb debetnou kartou počas desiatich rokov, Parlament chce toto obdobie skrátiť na päť rokov.
Na posledných kolách rokovaní sa vyjednávači venovali aj limitom pre offline platby, pravidlám proti praniu špinavých peňazí pri malých platbách a výnimkám z povinnosti prijímať digitálne euro. Koncom októbra majú prebrať aj to, ako by sa digitálne euro dalo používať mimo eurozóny. Práve od výsledku týchto rokovaní bude závisieť, či sa podarí dodržať harmonogram s pilotom v roku 2027 a vydaním v roku 2029.
