O digitálnom eure počúvame čoraz častejšie, a to z viacerých smerov. Už samotný názov pritom do istej miery jasne vysvetľuje, o čo pôjde. No napriek tomu si tento pojem mnohí vysvetľujú nesprávne. A preto vznikol tento článok. Priblížime si nielen to, čo digitálne euro je a reprezentuje, ale aj akú bude mať pozíciu v menovom systéme a na čo ho bude možné využiť.
Na úvod trochu kontextu. Svet financií sa veľmi rýchlo digitalizuje a Európska únia rozhodne nechce zostať pozadu. Európska centrálna banka (ECB) spoločne s národnými centrálnymi bankami eurozóny preto intenzívne pracuje na digitálnom eure, pričom ide o jeden z hlavných projektov v rámci digitalizácie, teda aspoň na najbližšie obdobie.
Asi nebude na škodu hneď vysvetliť tú najväčšiu obavu a zároveň najčastejšiu dezinformáciu. Nie, digitálne euro nie je akýkoľvek pokus o náhradu klasických mincí a bankoviek. Ide čisto o vytvorenie ich plnohodnotného ekvivalentu v elektronickej podobe. Výsledný nástroj by mal slúžiť ako moderný doplnok k hotovosti, ktorý dá ľuďom a podnikom ďalšiu bezpečnú možnosť, ako platiť v každodennom živote a podnikaní.
Taktiež stojí za zmienku, že celý projekt sa práve posunul do ďalšej dôležitej fázy. ECB tento mesiac zverejnila najnovší návrh pravidiel pre digitálne euro, konkrétne verziu 0.91 (tzv. rulebook). Tento dokument už v sebe integruje cennú spätnú väzbu, ktorú bankári nazbierali počas rozsiahlych trhových konzultácií s odborníkmi a verejnosťou od júna do októbra minulého roka.
Na základe týchto dát rozhodla Rada guvernérov ECB o prechode celého projektu do realizačnej fázy. Ak sa podarí schváliť potrebnú legislatívu na úrovni EÚ ešte v priebehu tohto roka, prvé reálne vydanie digitálneho eura by sme mohli očakávať už počas roka 2029.
Riešenie pre celú eurozónu
V súčasnosti čelí Európa zaujímavej anomálii. Hoci máme jednotnú menu, neexistuje žiadny digitálny platobný systém, ktorý by pokrýval celé územie eurozóny. Až 13 z 20 krajín platiacich eurom je dnes pri kartových platbách plne závislých od medzinárodných kartových systémov, ako sú Visa či Mastercard. Digitálne euro má riešiť aj túto problematiku. Išlo by o nezávislý elektronický platobný prostriedok, ktorý by bol povinne akceptovaný a dostupný vo všetkých krajinách eurozóny.
Pre bežného človeka by bolo používanie digitálneho eura úplne bezplatné. Svoje digitálne peniaze by ste mali uložené na špeciálnom účte, ktorý by ste mali zriadený vo vašej komerčnej banke alebo u verejného sprostredkovateľa. Platiť by sa dalo dvoma spôsobmi:
- Online platby: Klasicky v e-shopoch, kamenných obchodoch či pri okamžitom posielaní peňazí priateľom a známym prostredníctvom smartfónu.
- Offline platby: Veľkou výhodou bude možnosť platiť bez internetového pripojenia, napríklad pomocou telefónu alebo špeciálnej platobnej karty, čo oceníte hlavne v lokalitách bez Wi-Fi alebo so slabým signálom.
Nebude to kryptomena
Ďalších mnoho ľudí si digitálne euro mylne zamieňa s bitcoinom či inými kryptomenami. ECB však jasne upozorňuje, že digitálne euro nie je kryptoaktívom. Kryptomeny nie sú kryté ani riadené žiadnou centrálnou inštitúciou a nikto vám negarantuje, že ich v prípade potreby vymeníte za reálnu hotovosť. Digitálne euro bude, naopak, plne kryté a garantované priamo Európskou centrálnou bankou, ktorej hlavnou úlohou je udržiavať stabilnú hodnotu peňazí, či už fyzických, alebo digitálnych.
Ďalšou veľkou obavou verejnosti je strata súkromia a strach z „veľkého brata“. ECB preto navrhuje riešenie s tými najvyššími štandardmi ochrany osobných údajov. Ani samotná ECB, ani iné národné banky v rámci Eurosystému nebudú schopné na základe platobných údajov identifikovať, kto ste, alebo čo presne za svoje peniaze nakupujete.
Analýzy navyše ukazujú, že zavedenie digitálneho eura nijako neohrozí finančnú stabilitu komerčných bánk. Vývojári testovali rôzne scenáre a potvrdili, že systém by bez problémov ustál aj extrémne krízové situácie, ktoré by boli horšie ako akákoľvek reálna kríza za prvých 25 rokov existencie eura.
Koľko to bude stáť?
Prechod na novú technológiu si, samozrejme, vyžiada finančné investície. Podľa odhadov ECB bude zavedenie digitálneho eura stáť európsky bankový sektor približne 4 až 5,8 miliardy eur. Táto suma je však prekvapivo oveľa nižšia, než hovorili staršie odhady. Výraznú úsporu sa podarilo dosiahnuť vďaka tomu, že banky budú môcť zdieľať technologickú infraštruktúru a využívať vzájomnú synergiu.
Celkovo je cieľom projektu hladká integrácia. ECB priebežne komunikuje so všetkými dôležitými partnermi na trhu, od poskytovateľov platobných služieb cez obchodníkov až po spotrebiteľov. Digitálne euro by tak malo prirodzene zapadnúť do už existujúceho platobného prostredia bez toho, aby spôsobilo chaos v obchodoch alebo bankových aplikáciách, ktoré bežne používame.
