Ceny v eurozóne rastú najrýchlejšie za približne tri roky. V septembri dosiahla inflácia 3,8 %, takmer dvojnásobok cieľa Európskej centrálnej banky (ECB). Prezident nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel však upozorňuje, že drahé energie sa zatiaľ nepremietli do miezd ani do ostatných cien. Riziko ďalšieho zrýchlenia inflácie je však podľa neho vysoké. O ďalšom zvyšovaní úrokov vraj nechce predbiehať.
Spotrebiteľské ceny v eurozóne v septembri medziročne stúpli o 3,8 %. Ide o najvyššie tempo za približne tri roky. ECB má pritom za cieľ udržať infláciu na 2 %. Súčasná hodnota je teda takmer dvojnásobná.
Rast sa navyše zrýchľuje. V júli bola inflácia v eurozóne 2,9 % a v auguste 3,2 %. Hlavným motorom sú energie. V auguste zdraželi medziročne o 14,3 %. Ako asi tušíte, za drahými energiami stojí konflikt medzi USA a Iránom, ktorý sa začal koncom februára. Lodná doprava cez Hormuzský prieliv je odvtedy z veľkej časti obmedzená. Ceny ropy aj zemného plynu náramne stúpli, čo sa prelieva do celej ekonomiky.
Do miezd sa to zatiaľ neprenieslo
Joachim Nagel vystúpil v pondelok na konferencii v talianskom Sorrente. Informoval o tom spravodajský portál agentúry TASR na základe správy agentúry Reuters. Podľa Nagela zatiaľ nie sú jasné signály, že by sa inflácia premietla do cien a vývoja miezd. Dlhodobé očakávania trhov aj odborníkov sú podľa neho stále v súlade s cieľom ECB na úrovni 2 %.
Tento postoj potvrdzujú aj staršie zistenia ECB. V júlovom prieskume medzi 79 veľkými firmami v eurozóne väčšina podnikov neočakávala, že rast miezd sa pre vyššiu infláciu zrýchli. Naopak, počítali so spomalením rastu miezd z 3,1 % v roku 2025 na 2,5 % v tomto roku a 2,4 % v budúcom. Len 10 % firiem plánovalo zamestnancom zvýšiť mzdy viac, aby im vyrovnali drahotu.
Bankári sa boja sekundárnych vplyvov
Hlavnou obavou ECB sú takzvané sekundárne vplyvy. Ide o situáciu, keď sa drahé energie postupne prelejú do ďalších cien a do miezd. Funguje to ako reťazová reakcia. Firmám zdražie energia, a tak zdvihnú ceny svojich výrobkov a služieb. Zamestnanci potom pre drahotu žiadajú vyššie platy, firmy na to opäť reagujú zdražovaním a inflácia sa začne sama živiť.
Takúto špirálu potom centrálna banka zastaví len tvrdým zvyšovaním úrokových sadzieb, čo zase brzdí ekonomiku. Nagel teda hovorí, že reťazová reakcia sa zatiaľ nerozbehla. Rast cien ťahajú najmä spomínané energie.
To ale neznamená, že je všetko v poriadku. Cenové tlaky zostanú podľa Nagela vysoké a vidí niekoľko konkrétnych rizík. Sú nimi plyn, pohonné látky a potraviny.
Pokiaľ ide o plyn, zásobníky sú málo naplnené a Európa možno bude musieť v zime nakúpiť oveľa viac plynu ako v minulosti. Čo sa týka pohonných látok, obmedzenie rafinérskych kapacít výrazne zvyšuje ceny benzínu a nafty. A potraviny? Sucho, požiare a nedostatok priemyselných hnojív tlačia ceny potravín nahor. Práve preto hrozí, že sa inflácia bude ďalej zrýchľovať. To zvyšuje obavy, že sekundárne vplyvy nakoniec prídu, ak ECB nezasiahne dostatočne tvrdo.
ECB už zvyšuje úroky
ECB na rast cien už reaguje. V júni 2026 zvýšila úrokové sadzby po prvý raz za takmer tri roky. V polovici septembra pridala ďalšie zvýšenie o 0,25 percentuálneho bodu. Depozitná sadzba je od 16. septembra na úrovni 2,50 %, hlavná refinančná sadzba na 2,65 %. ECB vtedy zároveň odhadla, že inflácia dosiahne tento rok v priemere 3,0 %, v roku 2027 2,5 % a v roku 2028 2,1 %.
Trhy pritom rátajú s tým, že to nie je koniec. Očakávajú, že ECB zvýši depozitnú sadzbu v najbližšom roku ešte aspoň dvakrát, prípadne trikrát. Nagel to však odmieta potvrdiť. Povedal len toľko, že ECB musí zostať pružná a rozhodovať podľa toho, aké ekonomické údaje budú prichádzať.
Takýto postoj ECB zastáva dlhodobo. Rozhoduje od zasadnutia k zasadnutiu a vopred sa neviaže na konkrétny vývoj sadzieb. Najbližšie menové zasadnutie je naplánované na 29. októbra.
Treba pritom myslieť na to, že keďže Slovensko je v eurozóne, rozhodnutia ECB sa priamo týkajú aj nás, respektíve našich peňaženiek. Vyššie sadzby ECB sa zvyčajne postupne premietajú do drahších úverov a hypoték. Naopak, sporiace produkty môžu postupne ponúkať o niečo vyššie úroky. Ak teda plánujete brať úver alebo refinancovať hypotéku, oplatí sa sledovať, ako sa ECB rozhodne na zasadnutí koncom mesiaca.
