Platiť kartou alebo mobilom je dnes taká samozrejmosť, že mnohí z nás pri sebe nenosia ani euro. Čo však robiť, keď vypadne elektrina, internet alebo platobné systémy? Európska centrálna banka (ECB) v analýze, ako sa ľudia správajú počas kríz, upozorňuje, že hotovosť je v takých chvíľach často jediný spôsob, ako zaplatiť. Pripomína tiež, že úrady vo viacerých krajinách odporúčajú mať doma odloženú malú rezervu, zhruba 70 až 100 eur na člena domácnosti.
Kto čo odporúča
Hneď na úvod jedno upresnenie. Nejde o nové nariadenie ani o oficiálnu výzvu EÚ pre Slovákov. Európska centrálna banka (ECB) vlani v septembri zverejnila vo svojom Ekonomickom bulletine analýzu s názvom Keep calm and carry cash, teda voľne preložené „zachovajte pokoj a noste hotovosť“. Skúmala v nej, čo sa s hotovosťou deje počas veľkých kríz.
V závere ECB uvádza, že centrálne banky, ministerstvá financií a úrady civilnej ochrany v niektorých krajinách dnes domácnostiam radia mať odloženú hotovosť na niekoľko dní. Konkrétne v Holandsku, Rakúsku a Fínsku odporúčajú sumu približne 70 až 100 eur na každého člena domácnosti, alebo toľko, aby pokryla základné potreby na približne 72 hodín.
Európska komisia navyše zaradila hotovosť do svojich odporúčaní, čo mať pripravené na 72 hodín v núdzi, popri vode a liekoch. Fínsko dokonca skúma bankomaty, ktoré by fungovali aj počas výpadkov.
Prečo práve 72 hodín? Ide o prvé dni krízy, počas ktorých si potrebujete kúpiť základné potraviny, nevyhnutné lieky alebo zaplatiť cestu, kým sa situácia nestabilizuje.
Prečo hotovosť, keď máme karty
Nikto vás nenabáda k tomu, aby ste prestali platiť kartou. Hotovosť však má jednu vlastnosť, ktorú digitálne peniaze nemajú. Nepotrebuje elektrinu, internet, mobilný signál ani bankové servery.
Ak nastane rozsiahly výpadok siete alebo kybernetický útok, môžete mať na účte aj milióny, no v obchode si nekúpite ani rožok. Terminál pri pokladnici nenaskočí a vy jednoducho nemáte ako zaplatiť. Možno to prirovnať k rezervnému kolesu v aute. Digitálne platby sú optimalizované na efektivitu, no žiadny systém nie je neomylný. Hotovosť preto slúži ako záloha pre celý platobný systém.
Ukázali nám to krízy z minulosti
Odporúčania nevznikli z ničoho. ECB skúmala štyri veľké krízy, menovite pandémiu covidu, dlhovú krízu v Grécku, ruskú inváziu na Ukrajinu a vlaňajší blackout v Španielsku a Portugalsku. Spoločné mali jedno. Ľudia okamžite siahli po hotovosti.
Počas pandémie stúpol objem eurobankoviek v obehu o viac ako 140 miliárd eur (do konca roka 2020). V Grécku v júni 2015, keď vrcholila dlhová kríza, vydala tamojšia centrálna banka za mesiac rekordných takmer 5 miliárd eur v bankovkách.
Zaujímavé je, že sa to týkalo aj Slovenska. Po začiatku vojny na Ukrajine, presnejšie vo februári 2022, výrazne stúpol dopyt po hotovosti práve v krajinách, ktoré susedia s Ukrajinou alebo Ruskom. Patrili medzi ne Estónsko, Lotyšsko, Litva, Fínsko a aj Slovensko. ECB odhaduje, že v prvom mesiaci vojny v týchto krajinách stúpol priemerný denný výdaj bankoviek o 36 percent. Čím ďalej od konfliktu krajina ležala, tým bol tento efekt slabší.
Blackout v Španielsku
V tejto súvislosti možno spomenúť aj obrovský výpadok elektriny z 28. apríla 2025. Elektrická sieť na Pyrenejskom polostrove sa odpojila od zvyšku európskej siete a bez prúdu zostalo viac ako 50 miliónov ľudí. Niektoré oblasti čakali na obnovenie dodávok približne 22 hodín.
Samozrejme, s elektrinou padli aj telekomunikácie a digitálne platby. Platby kartami v kamenných obchodoch v zasiahnutých oblastiach klesli podľa analýz CaixaBank a BBVA asi o 41 až 42 percent, online nákupy o 54 percent a celková spotreba v Španielsku v ten deň o 34 percent. Terminály, bankomaty aj mobilné peňaženky boli celé hodiny mimo prevádzky. Pre ľudí, ktorí mali hotovosť doma alebo v peňaženke, sa stala jediným spôsobom platby.
Keď prúd nabehol, výbery z bankomatov prudko vyskočili, ďaleko nad bežnú úroveň. Ľudia dopĺňali, čo minuli, a zároveň si robili väčšie rezervy. Podľa prieskumu ECB malo hotovosť odloženú doma pre istotu 39 percent Španielov.
Koľko si teda odložiť
Je dôležité podotknúť, že suma 70 až 100 eur na osobu je skôr odrazový mostík, ktorý vám pomôže prekonať prvé dni výpadku. Pre štvorčlennú rodinu to podľa tohto odporúčania vychádza na približne 280 až 400 eur.
Ak chcete mať rezervu na dlhšie obdobie, výpočet je jednoduchý. Spočítajte si, koľko vaša domácnosť minie za týždeň (alebo iný počet dní) na jedlo, drogériu, cestovné a nečakané drobnosti, a túto sumu si odložte bokom.
Pri tvorbe rezervy však záleží aj na tom, v akých bankovkách ju máte. Jedna 100-eurová, nehovoriac o 500-eurovej bankovke, nie je v núdzi veľmi praktická, pretože vám z nej v obchode nemusia mať ako vydať. Lepšie je rozmeniť si peniaze na menšie bankovky po 5, 10 a 20 eur. S nimi zaplatíte presne a bez komplikácií.
Netreba panikáriť. Je to len prevencia
Slováci si na bezkontaktné platby zvykli veľmi rýchlo. Je to pohodlné a veľa vecí to uľahčuje, no zároveň sme sa tým stali zraniteľnejšími voči situáciám, aká nastala vlani v Španielsku. Žiadna krajina nie je úplne imúnna voči technickým zlyhaniam, výpadkom sietí či hackerským útokom.
Cieľom týchto odporúčaní nie je vyvolať paniku ani nabádať ľudí, aby si vybrali všetky peniaze z účtov. Ide o obyčajnú prevenciu.
