Presťahovať sa za prácou do inej krajiny Únie je dnes bežné, no vybaviť si nárok na dávky v nezamestnanosti, rodinné prídavky či príspevok na starostlivosť býva často zložité. Členské štáty EÚ preto schválili nariadenie, ktoré pravidlá sociálneho zabezpečenia v rámci Únie aktualizuje. Majú byť jasnejšie, spravodlivejšie a lepšie vymáhateľné.
Nariadenie prijala Rada EÚ, teda zástupcovia členských štátov. Reviduje ním pravidlá, podľa ktorých sa navzájom koordinujú národné systémy sociálneho zabezpečenia.
Cieľ je jednoduchý, a to aby ľudia, ktorí sa presťahujú do inej krajiny EÚ za prácou alebo bývaním, mohli ľahšie uplatniť práva, na ktoré majú nárok. Zároveň má nariadenie posilniť spravodlivú mobilitu pracovnej sily naprieč Úniou. Nariadenie začne platiť dňom jeho zverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Na reformu sa čakalo takmer 10 rokov
A celkom to trvalo. Európska komisia predložila návrh ešte 13. decembra 2016, pričom Európsky parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní až 7. júla 2026. Rada EÚ mala nariadenie na programe zasadnutia 28. a 29. septembra 2026 ako bod na formálne prijatie. K dohode sa Parlament a Rada dopracovali v apríli 2026 po takmer desaťročí rokovaní.
Nariadenie mení dva kľúčové predpisy, nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Súčasný modernizovaný systém koordinácie sa uplatňuje od 1. mája 2010.
Ktorých oblastí sa to týka
Revízia sa zameriava na päť kľúčových oblastí, a síce:
- dávky v nezamestnanosti,
- dávky dlhodobej starostlivosti,
- prístup k sociálnym dávkam pre ekonomicky neaktívne osoby,
- rodinné dávky,
- pravidlá, ktoré sa uplatňujú na vyslaných pracovníkov a na ľudí pracujúcich v dvoch alebo viacerých členských štátoch.
V praxi sa to dotkne najmä ľudí, ktorí pracujú v zahraničí, hľadajú si tam prácu, majú rodinu rozdelenú medzi dve krajiny alebo potrebujú starostlivosť a presúvajú sa cez hranice. Týka sa to aj firiem, ktoré posielajú zamestnancov pracovať do iných štátov Únie.
Čo to znamená pre uchádzačov o prácu
Jednou z hlavných zmien je dlhší čas na hľadanie práce v zahraničí. Ľudia bez zamestnania si budú môcť dávky v nezamestnanosti „preniesť“ do iného členského štátu až na šesť mesiacov namiesto doterajších troch. Nové pravidlá pre vyslaných pracovníkov majú zas priniesť väčšiu právnu istotu a pomôcť predchádzať podvodom.
Práve dávky v nezamestnanosti a určovanie toho, ktorej krajiny predpisy sa na človeka vzťahujú, boli podľa luxemburských ministerstiev práce a sociálneho zabezpečenia najdiskutovanejšími časťami celej reformy. Na väčšine ostatných bodov sa Parlament a Rada dohodli skôr.
Jasné pravidlá pre dlhodobú starostlivosť
Novinka sa týka aj ľudí, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť, napríklad starších alebo chorých. Dávky dlhodobej starostlivosti budú po prvý raz výslovne zahrnuté do rozsahu nariadenia. Doteraz boli v právnej „šedej zóne“, pretože sa koordinovali len nepriamo ako dávky v chorobe.
Pre rodiny to môže znamenať jednoduchšiu situáciu, ak sa napríklad starší rodič presťahuje k deťom do inej krajiny alebo ak opatrovateľ pracuje v inom štáte, než v ktorom žije človek odkázaný na pomoc.
Systémy sa koordinujú, nie zjednocujú
Treba zdôrazniť, že nové nariadenie nevytvára jeden spoločný európsky systém sociálneho zabezpečenia. Rada EÚ pripomenula, že sociálne zabezpečenie je v kompetencii jednotlivých členských štátov a jednotlivé systémy nie sú harmonizované. Každá krajina si teda sama určuje, kto je u nej poistený, na aké dávky má nárok a za akých podmienok ich môže dostať. To platí pre ľudí, ktorí zostávajú vo svojej domovskej krajine.
Problém nastáva, keď sa človek presunie cez hranice. Aby voľný pohyb osôb fungoval aj v praxi, národné systémy musia navzájom spolupracovať. Inak by sa ľahko mohlo stať, že niekto pri sťahovaní či zmene práce stratí ochranu, na ktorú má nárok. Pravidlá tejto koordinácie sa preto prijímajú a aktualizujú na úrovni celej EÚ, čo je aj prípad nového nariadenia.
