Ministerstvo financií zverejnilo návrh rozpočtu na budúci rok. Vláda Roberta Fica v ňom počíta so schodkom 4,94 % HDP, teda 7,4 miliardy eur. Verejné financie sa tak oproti tomuto roku zhoršia a dlh krajiny sa priblíži k hranici 70 % HDP. Rozpočet zároveň menuje 9 prioritných oblastí, kam majú ísť peniaze navyše. Patria medzi ne sociálne výdavky, pomoc pri drahých energiách aj jadrová energetika.
Deficit tesne pod sľúbenou hranicou
Oficiálny návrh rozpočtu, ktorý má prerokovať vláda, potvrdzuje to, čo minister financií Ladislav Kamenický naznačil už v piatok. Vtedy povedal, že deficit v rozpočte bude tesne pod hranicou 5 %. Konkrétne číslo je 4,94 % HDP.
Pre verejné financie to znamená zhoršenie oproti súčasným číslam. Rozpočet na rok 2026, ktorý parlament schválil vlani, počítal so schodkom 4,1 % HDP. Tento cieľ sa však nenaplní. Vláda teraz odhaduje, že rok 2026 skončí s deficitom 4,37 % HDP. Budúci rok má byť schodok ešte o viac ako pol percentuálneho bodu vyšší.
Druhý najvyšší
Ladislav Kamenický zostavuje už štvrtý rozpočet v rade. Ak sa pozriete na deficity v pomere k HDP, ten budúcoročný bude druhý najvyšší. Horšie dopadol iba rok 2024:
- 2024: 5,35 % HDP (6,96 miliardy eur)
- 2025: 4,45 % HDP (necelých 6,1 miliardy eur)
- 2026 (odhad): 4,37 % HDP (takmer 6,3 miliardy eur)
- 2027 (návrh): 4,94 % HDP (7,4 miliardy eur)
Pri absolútnych číslach to vyzerá inak. Suma 7,4 miliardy eur je najvyššia zo všetkých štyroch rokov. Oproti tomuto roku si štát požičia zhruba o 1,1 miliardy eur viac. Podiel na HDP rastie pomalšie preto, lebo s ekonomikou rastie aj samotné HDP. Pre bežného človeka je však podstatné, že štát bude míňať výrazne viac, ako vyberie.
Dlh smeruje k 70 % HDP
Každý deficit treba niečím pokryť, najčastejšie novými pôžičkami. Preto rastie aj dlh verejného sektora. Tento rok by mal dosiahnuť 61,4 % HDP, na budúci rok ho ministerstvo plánuje na úrovni 66,3 % HDP. Za jediný rok je to nárast takmer o 5 percentuálnych bodov.
Vláda v rozpočte otvorene priznáva, že na zastavenie rastu dlhu nebudú súčasné kroky stačiť, teda že budú potrebné ďalšie konsolidačné opatrenia. Dokument zároveň uvádza, že pre ťažké hospodárske podmienky sa dlh nepodarí stabilizovať v rámci jedného volebného obdobia. Úloha teda pripadne aj ďalším vládam.
Výhľad bez ďalších úspor nie je priaznivý. Ak by neprišli nové ozdravné opatrenia, dlh by na konci rozpočtového obdobia, teda v roku 2029, prekročil 70 % HDP.
Čo na to európske pravidlá
Pre kontext sa oplatí pripomenúť, s akými hranicami pracuje Európska únia. Členské štáty sa v zmluvách EÚ dohodli na referenčných hodnotách. Deficit by nemal prekročiť 3 % HDP a verejný dlh 60 % HDP. Ak krajina tieto hodnoty prekročí alebo jej to hrozí, Európska komisia posúdi, či má nadmerný deficit.
Slovensko do tohto postupu už patrí. Rada EÚ v januári minulého roku prijala odporúčanie, aby Slovensko odstránilo nadmerný deficit. Rovnaké odporúčanie dostali napríklad aj Francúzsko, Taliansko či Poľsko.
Plánovaný deficit 4,94 % HDP je teda takmer o 2 percentuálne body nad európskou referenčnou hodnotou. Dlh na úrovni 66,3 % HDP je nad hranicou 60 % HDP.
Kam pôjdu peniaze navyše
Medzi priority, ktoré vláda uvádza hneď na začiatku rozpočtu, sa dostali výlučne opatrenia, ktoré výdavky zvyšujú, píšu Aktuality. Úspory medzi nimi nie sú. Ide o týchto 9 oblastí:
- Sociálna oblasť a zamestnanosť. Výdavky narastú o 443 miliónov eur, celkovo tak dosiahnu 20,1 miliardy eur. Je to zďaleka najväčšia kapitola spomedzi menovaných oblastí.
- Drahé energie. Na kompenzácie výdavkov spojených s vysokými cenami energií vláda vyčlenila 250 miliónov eur.
- Jadrová energetika. Národný jadrový program dostane rozpočet 100 miliónov eur.
- Zdravotníctvo. Výdavky stúpnu o 429 miliónov eur na celkových 11,1 miliardy eur.
- Rodinná politika. Na ďalšie zmeny v tejto oblasti chce vláda dať 482 miliónov eur.
- Vzdelávanie. Školstvo dostane navyše 95,7 milióna eur, čo je najmenej spomedzi všetkých priorít.
- Doprava. Najväčšie samostatné navýšenie smeruje práve sem, a to 568 miliónov eur.
- Hospodárske stimuly. Podpora ekonomiky si vyžiada o 345 miliónov eur viac.
- Klíma a poľnohospodárstvo. Ako poslednú prioritu rozpočet uvádza klimatickú zmenu a jej dopad na poľnohospodárstvo. Na túto oblasť je vyhradených dodatočných 100 miliónov eur.
Ak tieto sumy spočítate, dostanete približne 2,8 miliardy eur. Vláda teda zvyšuje výdavky v desiatkach oblastí a zároveň priznáva, že dlh bez ďalších opatrení porastie. Čím viac peňazí ide na nové výdavky, tým ťažšie bude neskôr hľadať úspory, ktoré samotný rozpočet označuje za nevyhnutné.
