Umelá inteligencia sa stala pevnou súčasťou našich životov a pracovných postupov, preto si prirodzene vyžaduje aj určité pravidlá, respektíve reguláciu. Slovenský parlament preto dnes (17. septembra) posunul do druhého čítania návrh zákona, ktorý rieši štátnu správu v oblasti umelej inteligencie a európskej dátovej regulácie.
Tento dokument nadväzuje na európske predpisy, konkrétne na akt o umelej inteligencii, akt o správe údajov a akt o údajoch. Naša legislatíva tieto európske nariadenia neopakuje, ale zameriava sa na vnútorné kompetencie, presné postupy pri kontrolách a konkrétne tresty za porušenie pravidiel. Podrobnosti priblížil spravodajský portál agentúry TASR.
Nebude treba samostatný úrad
Pôvodné plány počítali s tým, že na Slovensku vznikne úplne nový Úrad digitálnej integrity, ktorý by mal túto oblasť pod palcom. Aktuálny stav verejných financií však niečo také nedovolil, takže a nový inštitút nakoniec nezvnikne.
Namiesto toho všetky dôležité úlohy a povinnosti prejdú priamo pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré poznáme pod skratkou MIRRI. Tento rezort tak bude po novom pôsobiť aj ako hlavný orgán pre dohľad nad celým trhom s umelou inteligenciou. Zároveň poslúži ako jediné kontaktné miesto pre verejnosť a firmy.
Ministerstvo investícií v tom však nebude úplne samo. Dohľad nad špecifickými oblasťami si rozdelí s ďalšími štátnymi inštitúciami, ktoré majú v danej problematike odborné skúsenosti. Do procesu sa zapojí napríklad Národný bezpečnostný úrad, Úrad na ochranu osobných údajov, ale aj Úrad inšpekčnej služby a ministerstvo spravodlivosti.
Zaujímavosťou je, že aktuálny návrh vôbec nerieši otázku biometrickej identifikácie ľudí v reálnom čase tento návrh. Táto citlivá téma zostáva plne v kompetencii ministerstva vnútra, ktoré si určí vlastné postupy.
Spustia sandbox a prísnu koordináciu dát
Rezort investícií má podľa nového návrhu zriadiť aj takzvané regulačné experimentálne prostredie, teda sandbox. Pôjde o bezpečný a kontrolovaný priestor, v ktorom budú môcť firmy vyvíjať, trénovať a testovať svoje vlastné systémy umelej inteligencie pod odborným, respektíve štátnym dohľadom.
Ministerstvo okrem toho dostane na starosť aj oblasť dátovej regulácie, kde bude fungovať ako hlavný dátový koordinátor. Z pozície informačného miesta bude dohliadať na sprostredkovateľov rôznych údajov či na organizácie, ktoré sa venujú dátovému altruizmu.
Nové pravidlá sa dotknú aj viacerých situácií, s ktorými sa bežne stretávame. Úprava zákona ovplyvní napríklad to, ako sa pristupuje k údajom z inteligentných zariadení, a upraví aj podmienky pre zdieľanie údajov medzi samotnými podnikmi a ich zákazníkmi. Zmeny pocítia aj spotrebitelia, ktorí sa rozhodnú presunúť svoje dáta medzi rôznymi poskytovateľmi cloudových služieb. Po novom by to malo byť oveľa prehľadnejšie a bezpečnejšie.
Pokuty budú vysoké
Ak niekto poruší nové dátové pravidlá, musí počítať s naozaj prísnymi trestami. Za závažné prešľapy hrozí previnilcom pokuta do výšky 10 miliónov eur. Prípadne sa táto sankcia môže vyšplhať až na 4 percenta z celosvetového obratu konkrétneho podniku.
Pokiaľ ide o porušenie pravidiel pri prevádzkovaní samotnej umelej inteligencie, pokuty sa budú určovať podľa spomínaného európskeho aktu o umelej inteligencii.
Nový systém dohľadu by mal na Slovensku začať platiť od 1. januára 2027, kedy zákon oficiálne nadobudne účinnosť. Zavedenie nových pravidiel si však vyžiada aj nemalé finančné prostriedky zo štátnej pokladnice. V roku 2027 sa výdavky odhadujú na 8,24 milióna eur, pričom štát bude musieť vytvoriť 68 nových pracovných miest vo verejnej správe.
Samotný predkladateľ návrhu okrem toho vyčíslil, že legislatíva prinesie na tento rok rozpočtovo nekrytý vplyv v celkovej hodnote 6,28 milióna eur.
Nie je dohľad ako dohľad
Slovo “dohľad” znie hrozivo a mnohým sa nepáči. V skutočnosti však ide o celkom očakávaný a hlavne pozitívny krok. A treba oceniť, že tým, že úradníci nebudú budovať úplne novú inštitúciu od nuly, ale kompetencie prevezme už zabehnuté ministerstvo investícií, ušetria sa nemalé peniaze na prevádzku.
Pre vývojárov a firmy je to do veľkej miery dvojsečná zbraň. Medzi pozitíva určite možno zaradiť spomínaný sandbox, kde dostanú priestor na bezpečné testovanie svojich nových systémov bez toho, aby im hneď za drobnú chybu hrozila sankcia. Podnikatelia zároveň ocenia aj to, že štát vytvorí len jedno centrálne kontaktné miesto, takže nebudú musieť obiehať s papiermi desať rôznych úradov.
Na druhej strane ich však môže brzdiť hrozba pokút v miliónoch eur, čo pravdepodobne donúti menšie startupy postupovať pri inováciách oveľa opatrnejšie.
Dobrá správa je to aj pre tvorcov obsahu, redakcie či marketingové agentúry, ktoré umelú inteligenciu denne využívajú pri práci s textom a dátami. Vďaka jasnej legislatíve získajú pevné právne mantinely a budú presne vedieť, kde sú hranice pri nasadzovaní AI nástrojov do bežných firemných postupov a protokolov.
V konečnom dôsledku z toho vyjde víťazne aj bežný spotrebiteľ, pretože získa oveľa silnejšiu ochranu svojho súkromia, lepšiu kontrolu nad vlastnými dátami v cloude a lepšie podmienky pri každodennom fungovaní s inteligentnými riešeniami.
