Slovensko má jasnú predstavu o tom, ako chce do konca desaťročia znižovať emisie a meniť energetiku. Pri bližšom pohľade však v pláne zostávajú miesta, ktoré Bruselu robia vážne starosti. V jednej z najdôležitejších oblastí nám navyše najnovšie dáta ukazujú, že namiesto dobiehania Európy zostávame takmer na jej úplnom chvoste.
Európska komisia už vyhodnotila konečnú aktualizáciu slovenského Národného energetického a klimatického plánu do roku 2030. Slovensko dokument odovzdalo 15. apríla 2025, teda viac než deväť mesiacov po pôvodnom termíne.
Plán pritom nie je vo všetkom zlý. Slovensko počíta s celkovým znížením emisií skleníkových plynov bez započítania sektora využívania pôdy približne o 64,3 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Pri emisiách z dopravy, budov, poľnohospodárstva či odpadov je krajina podľa Komisie dokonca na dobrej ceste splniť svoj záväzný cieľ. Problém prichádza pri otázke, odkiaľ má Slovensko v budúcnosti brať čistú energiu a ako rýchlo dokáže znižovať jej spotrebu.
Obnoviteľné zdroje sú najväčší problém
Slovensko vo finálnom pláne zvýšilo svoj cieľ pre obnoviteľné zdroje z pôvodných 23 na 25 % konečnej spotreby energie v roku 2030. Ani to však podľa európskeho výpočtu nestačí. Príspevok zodpovedajúci Slovensku by mal dosahovať približne 35 %. Rozdiel desiatich percentuálnych bodov je o to nepríjemnejší, že ani dnešný stav nie je veľmi povzbudivý. Predbežné údaje Eurostatu za rok 2025 hovoria o podiele obnoviteľných zdrojov iba 16,3 %. Horšie na tom bolo v rámci EÚ už len Belgicko.
Slovensko tiež plánuje rozširovať solárnu aj veternú energetiku a pripravuje zóny, v ktorých má byť povoľovanie nových projektov jednoduchšie. Pri veternej energetike však zatiaľ vznikli iba dve pilotné akceleračné oblasti a Európska komisia vidí priestor na výrazne vyššie ambície. Problémom zostáva aj samotná rýchlosť povoľovania. Komisia už Slovensko riešila pre neúplné zavedenie európskych pravidiel, ktoré majú výstavbu obnoviteľných zdrojov a potrebnej sieťovej infraštruktúry zrýchliť.
Málo šetríme aj energiou
Druhou slabinou je energetická efektívnosť. Slovenský plán stanovuje konečnú spotrebu energie v roku 2030 na približne 9,6 milióna ton ropného ekvivalentu. Európska komisia Slovensku vypočítala príspevok približne na úrovni 8,7 milióna ton. V tomto prípade platí, že nižšia spotreba znamená vyššiu efektívnosť. Slovensko teda počíta s väčšou spotrebou energie, než zodpovedá európskemu cieľu. Pomôcť majú renovácie rodinných domov, verejných budov a modernizácia priemyselných prevádzok.
Práve úspory sú pritom dôležité aj pre konkurencieschopnosť slovenských firiem. Lacnejšia energia totiž nemusí vzniknúť iba vybudovaním nových elektrární. Rovnaký efekt môže priniesť výroba, ktorá na rovnaký výkon spotrebuje menej elektriny alebo plynu.
Slovensko má jednu veľkú výhodu
Naša energetika však nestojí iba na problémoch. Slovensko má v porovnaní s mnohými krajinami mimoriadne silnú pozíciu v jadrovej energetike. Uhlie prestalo pri výrobe elektriny zohrávať významnú úlohu už v roku 2023 a po spustení nových jadrových kapacít sa výrazne posilnila domáca bezemisná výroba. Jadro však samo o sebe nevyrieši všetko. Vláda plánuje ďalší veľký blok v Jaslovských Bohuniciach, ten však nemá byť hotový skôr než okolo roku 2040. Najbližšie roky preto musí Slovensko preklenúť bez toho, aby si vytvorilo ešte väčšiu závislosť od zemného plynu.
Európska komisia upozorňuje, že ďalšie rozsiahle investície do plynovej výroby môžu vytvoriť problém. Zariadenia budované dnes budú musieť fungovať desaťročia a v čase rýchleho prechodu k bezemisnej energetike sa z nich môžu stať drahé aktíva, ktorých využitie bude postupne klesať.
Čas sa kráti
Do roku 2030 zostávajú len štyri roky. Slovensko síce v niektorých oblastiach svoj plán oproti pôvodnému návrhu zlepšilo, no rozdiel medzi dnešným stavom a cieľom pri obnoviteľných zdrojoch zostáva obrovský. Samotné prijatie ambicióznejšieho dokumentu pritom nič nevyrieši. Rozhodujúce bude, koľko nových zdrojov sa reálne postaví, ako rýchlo sa budovy a fabriky stanú úspornejšími a či sa podarí modernizovať elektrické siete tak, aby zvládli nové zdroje aj rastúcu elektrifikáciu dopravy a priemyslu.
Dobrou správou je, že Slovensko podľa Bruselu smeruje k splneniu svojho cieľa pri emisiách v sektoroch mimo veľkého priemyslu a energetiky. Energetická transformácia však bude úspešná iba vtedy, ak sa k jadru pridajú aj podstatne rýchlejšie rastúce obnoviteľné zdroje a nižšia spotreba. Práve tam dnes zostáva najväčšia medzera.
