Do elektronických schránok desaťtisícov slovenských organizácií prichádzajú v týchto mesiacoch dôležité rozhodnutia od Finančnej správy. Na prvý pohľad môžu pôsobiť nepríjemne, pretože hovoria o registrácii na daň z príjmov a pridelení daňového identifikačného čísla. Samotné doručenie dokumentu však ešte neznamená, že adresát musí začať platiť novú daň.
Finančná správa postupne registruje právnické osoby z úradnej moci na základe údajov, ktoré získava z Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Do konca októbra chce týmto spôsobom prideliť DIČ približne 58-tisíc subjektom, ktoré ho doteraz nemali.
Za celým procesom je aj jedna z najväčších zmien vo fakturácii za posledné roky. Od 1. januára 2027 sa na Slovensku naplno spustí nový systém elektronických faktúr a štát potrebuje, aby boli jednotlivé organizácie v systéme jednoznačne identifikovateľné.
DIČ neznamená, že musíte začať platiť daň
Práve táto časť môže po otvorení rozhodnutia vyvolať najväčšie obavy. Finančná správa však upozorňuje, že automatická registrácia a pridelenie DIČ samy osebe nevytvárajú novú daňovú povinnosť. Organizácia sa tým automaticky nestáva platiteľom DPH ani jej nevzniká povinnosť podať daňové priznanie iba preto, že dostala nové číslo. Ak má napríklad právnická osoba výhradne príjmy, ktoré podľa zákona nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a nevzniká jej povinnosť podať priznanie, pridelenie DIČ na tom nič nemení.
Rozhodnutia Finančná správa doručuje prostredníctvom elektronických schránok na portáli Slovensko.sk. Dokumenty sú autorizované elektronicky, preto na nich netreba hľadať klasický ručný podpis pracovníka daňového úradu.
Od januára prichádza eFaktúra
Oveľa dôležitejšie je, čo príde o niekoľko mesiacov. Od januára 2027 budú platitelia DPH pri zákonom určených tuzemských transakciách vystavovať faktúry v novom štruktúrovanom elektronickom formáte. Nebude teda stačiť obyčajný dokument PDF poslaný e-mailom. Nová eFaktúra bude vytvorená vo formáte, ktorý dokáže účtovný systém automaticky spracovať. Údaje sa tak nemajú ručne prepisovať z jedného programu do druhého a zároveň bude možné potrebné informácie elektronicky oznamovať Finančnej správe.
Povinnosť vystavovať takúto faktúru sa od januára týka predovšetkým slovenských platiteľov DPH pri určených domácich transakciách. Schopnosť eFaktúru prijať však musí mať oveľa širší okruh subjektov. Patria sem aj právnické osoby a zdaniteľné osoby, ktoré samy platiteľmi DPH nie sú, ak im platiteľ vystaví faktúru v novom režime. V praxi tak môže ísť o firmy, živnostníkov, mestá a obce, občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie, slobodné povolania či ďalšie subjekty. Organizácia pritom nemusí sama predávať tovar. Stačí, že prijíma faktúry napríklad za energie, telekomunikačné služby alebo iné dodávky.
Pozor na nový povinnosť
Pridelením identifikačného čísla sa preto príprava nekončí. Štatutár alebo oprávnená osoba musí mať zabezpečený prístup k elektronickým službám Finančnej správy a organizácia si bude musieť vybrať riešenie, prostredníctvom ktorého bude nové faktúry prijímať a prípadne odosielať. Finančná správa pre tento systém používa označenie digitálny poštár. Ide o certifikovanú doručovaciu službu, ktorá zabezpečí výmenu elektronických faktúr. Niektoré riešenia fungujú ako samostatná schránka, iné budú priamo zabudované do účtovných alebo podnikových systémov.
Ak štatutár ešte na portáli Finančnej správy nie je registrovaný, bude potrebné vytvoriť si prístup k elektronickým službám a následne vybaviť autorizáciu k príslušnému subjektu. Ak už účet má, proces je jednoduchší a rieši sa najmä pridanie oprávnenia pre novoregistrovanú organizáciu. Finančná správa preto odporúča prípravu neodkladať. Na svojom portáli už zverejnila praktické návody, viac než sto odpovedí na najčastejšie otázky a zoznam dostupných digitálnych poštárov. V septembri zároveň pokračujú odborné konferencie a webináre venované novému systému.
Automatické prepájanie štátnych registrov nie je úplnou novinkou. Finančná správa už v predchádzajúcich rokoch využívala údaje zo živnostenského a obchodného registra a postupne pridávala ďalšie databázy. V roku 2026 sa systém rozšíril napríklad o občianske združenia, združenia obcí a viaceré profesijné registre. Do konca októbra majú pribudnúť aj nadácie, neziskové organizácie, politické strany, cirkvi, vysoké školy, verejné výskumné inštitúcie či organizácie cestovného ruchu.
