Slovensko má problém, ktorý sa ďalšou jednorazovou konsolidáciou jednoducho nestratí. Verejný dlh je na historickom maxime, populácia klesá a starnutie obyvateľstva bude v nasledujúcich desaťročiach tlačiť na dôchodky, zdravotníctvo aj sociálnu starostlivosť. Najnovšie čísla pritom ukazujú, že času na pohodlné riešenia zostáva čoraz menej.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej najnovšej správe označila dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií za vysoké riziko. Ukazovateľ dosiahol 5,5 % HDP, čo predstavuje približne 7,9 miliardy eur.
Problém sa napriek konsolidácii nezmenšuje
Slovensko pritom za sebou má už niekoľko konsolidačných balíčkov. Výraznejšie zlepšenie však neprišlo. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa medziročne dokonca zhoršil z 5,3 na 5,5 % HDP. Hrubý verejný dlh dosiahol na konci roka 2025 61,4 % HDP, čo bola historicky najvyššia úroveň. RRZ pritom odhaduje, že bezpečná hranica slovenského dlhu nepresahuje približne 50 % HDP a vplyvom starnutia obyvateľstva bude postupne klesať smerom k 40 %.
Ešte nepríjemnejší je krátkodobý výhľad. Ak neprídu ďalšie opatrenia, deficit verejných financií by podľa augustového hodnotenia RRZ mohol vzrásť zo 4,4 % HDP v roku 2026 na 5,7 % HDP v roku 2029. Dlh by sa za rovnaké obdobie mohol dostať až približne na 74 % HDP.
Dôchodky sú jednou z najväčších záťaží
Významnú časť problému tvorí dôchodkový systém. Jeho súčasný štrukturálny deficit podľa RRZ predstavuje približne 1,5 % HDP. Po započítaní budúcich nákladov spojených so starnutím populácie dosahuje jeho celkové trvalé zaťaženie približne 2 % HDP. Samotné dôchodky tak tvoria približne 36 % celého problému dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií. Ďalší tlak príde zo zdravotníctva a predovšetkým z dlhodobej starostlivosti o rastúci počet starších a chorých ľudí.

Demografia pritom ide presne opačným smerom, než by priebežný dôchodkový systém potreboval. Podľa Európskej komisie pripadalo v roku 2022 na 100 ľudí vo veku 20 až 64 rokov približne 29 ľudí vo veku nad 65 rokov. Do roku 2070 sa má tento pomer zvýšiť približne na 60 seniorov na 100 ľudí v produktívnom veku.
Slovákov už aj fyzicky ubúda
Nejde iba o vzdialené prognózy. Slovensko už piaty rok po sebe stráca obyvateľov. Na konci júna 2026 nás bolo 5,403 milióna, medziročne teda o 10 591 menej. Rok 2025 navyše priniesol historicky najnižšiu pôrodnosť v novodobej histórii krajiny. Menšie mladé generácie budú postupne vstupovať na pracovný trh práve v čase, keď budú odchádzať do dôchodku silné populačné ročníky. Výsledkom bude menej pracovníkov platiacich dane a odvody a zároveň viac ľudí odkázaných na dôchodky, zdravotnú a sociálnu starostlivosť.
To neznamená, že Slovensko musí nevyhnutne skončiť v kolapse podobnom Grécku. Takýto scenár nemožno z dnešných dát označiť za istotu. Najnovšie čísla však jasne ukazujú, že pokračovanie súčasného nastavenia by znamenalo rýchly rast dlhu a čoraz menší priestor štátu reagovať na ďalšiu krízu. RRZ upozorňuje, že problém nemožno vyriešiť iba ďalším zvyšovaním daní. Potrebné sú trvalé opatrenia na strane výdavkov, reformy podporujúce ekonomický rast a nastavenie dôchodkového systému tak, aby zvládol prudké starnutie obyvateľstva.

