Európska komisia pripravuje zmeny, ktoré zásadne ovplyvnia spôsob, akým mladí ľudia používajú internet. Pripravovaný zákon s názvom EU Kids Act zavedie povinné overovanie veku pri každom zakladaní nového účtu. Nové pravidlá sa pritom nedotknú len sociálnych sietí, ale tvrdo zasiahnu aj hráčov online hier či používateľov chatbotov, respektíve generatívnej umelej inteligencie. Technologickí giganti navyše dostanú na stôl účet za to, že úrady budú na dodržiavanie týchto pravidiel poctivo dohliadať.
Prísna povinnosť
Podľa interných dokumentov, ku ktorým sa dostal portál Euractiv, prinesie chystaná legislatíva naozaj prísne podmienky. Každý poskytovateľ sociálnych sietí a platforiem na zdieľanie videí bude musieť pri registrácii nového používateľa povinne overiť jeho skutočný vek.
Dotknuté subjekty na to môžu využiť špeciálny európsky nástroj na overovanie veku, prípadne iné bezpečné riešenia, ktoré pripravia priamo štátne orgány. Všetky tieto opatrenia majú jeden spoločný cieľ, a to vytvoriť oveľa bezpečnejšie online prostredie pre maloletých.
Ako sme však spomenuli, pripravovaný návrh Európskej komisie sa neobmedzuje len na sociálne siete. Zameriava sa na takzvané služby kategórie „plus“, kam úradníci zaradili aj platformy s videami, online hry s rizikom pre deti, či dokonca umelú inteligenciu vo forme rôznych chatbotov a digitálnych asistentov.
Výnimku z týchto pravidiel dostanú iba online služby, ktoré slúžia na vzdelávanie, stránky štátnych inštitúcií a pracovné či priemyselné nástroje umelej inteligencie.
Autonómny účet až pre starších tínedžerov
Zákon prináša úplne novú koncepciu toho, kedy by mal mať mladý človek prístup k digitálnym službám. Európska únia chce plošne stanoviť minimálny vek pre založenie vlastného, plne nezávislého účtu na 15 rokov. Pre všetky deti a mladistvých do 18 rokov tak vznikne odstupňovaný systém prístupu k internetovým službám. Všetky tieto novinky by mala oficiálne predstaviť šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas svojej výročnej správy o stave únie.
Pravidlá pre tých najmladších budú mimoriadne striktné. Deti od narodenia do 3 rokov nebudú mať na sociálne siete a rizikové služby vôbec žiadny prístup. Pre staršie deti, konkrétne od 3 do 13 rokov, budú môcť účty zakladať výhradne ich rodičia, ktorí nad nimi tiež budú mať absolútnu kontrolu. Detské účty budú fungovať len na špeciálne prispôsobených platformách, ktoré musia spĺňať všetky nové bezpečnostné štandardy.
Ak má dieťa od 13 do 15 rokov, rodičia mu budú musieť nastaviť takzvaný úvodný účet, s ktorým sa dostane na vybrané sociálne siete a k videám.
Koniec nekonečného scrollovania
Mladí ľudia vo veku od 15 do 18 rokov už síce budú mať právo na svoj vlastný autonómny účet, no aj ten bude mať svoje hranice. Internetové prostredie musí byť pre túto vekovú kategóriu navrhnuté tak, aby bolo v základe úplne bezpečné. To znamená napríklad úplný zákaz dizajnových prvkov, ktoré vyvolávajú závislosť, ako je napríklad takzvaný doomscrolling, teda nekonečné surfovanie naprieč krátkymi videami či iným rýchlo stráviteľným obsahom. Platformy tiež budú musieť prísne regulovať to, aký obsah algoritmy mladým ľuďom odporúčajú, a poskytnúť im bezpečné nastavenia súkromia.
Samozrejme, treba myslieť aj na to, že tento systém kontroly bude niečo stáť, pričom Európska komisia to zjavne nemieni platiť z vlastného vrecka. V dokumente sa píše o takzvanom dozornom poplatku, ktorý budú musieť technologické spoločnosti pravidelne uhrádzať. Tieto peniaze následne poslúžia na financovanie celého úradníckeho aparátu, ktorý bude podrobne sledovať a vymáhať dodržiavanie všetkých pravidiel z nového európskeho zákona.
Extra poplatok je problém
Poplatok navyše je v tomto kontexte mimoriadne dôležitý, pretože v podstate dokazuje, že celá legislatíva bude mať efekt snehovej gule. Pre firmy totiž extra výdavky predstavujú extra náklady. A keď majú vyššie náklady, zvyšujú ceny. Je teda možné, že tento poplatok sa vo väčšej či menšej miere, skôr či neskôr, vykompenzuje na koncových používateľoch.
Môžeme teda očakávať, že niektoré doteraz bezplatné služby predstavia nové platené verzie, prípadne sa zvýšia ceny predplatných za rôzne prémiové funkcie v hrách či pri chatbotoch. Rovnako hrozí, že dospelým začnú platformy servírovať oveľa viac reklamy, aby úspešne dorovnali ušlý zisk z obmedzených detských účtov.
Obrovským problémom to môže byť najmä pre menšie nezávislé štúdiá a začínajúce startupy. Zatiaľ čo giganti či veľkí vydavatelia takýto poplatok vo svojich rozpočtoch relatívne ľahko stratia, pre menšieho vývojára to môže byť doslova likvidačné. Ak k samotnému poplatku pripočítame aj technické náklady na zavádzanie zložitých systémov na overovanie veku, mnohé projekty to môže úplne odradiť od spustenia svojich služieb v Európe.
V konečnom dôsledku to môže viesť k tomu, že na trhu prežijú len tie najväčšie firmy, čím sa výrazne zníži zdravá konkurencia.
A samozrejme, poplatok predstavuje okrem nákladov navyše aj dodatočnú byrokraciu. Spoločnosti zrejme budú musieť vyčleniť špeciálne tímy ľudí len na to, aby správne vypočítali výšku odvodov, pripravovali rozsiahle reporty pre Brusel a komunikovali s európskymi úradníkmi.
Takáto administratíva stojí cenné zdroje, ktoré by inak vývojári mohli investovať do vylepšovania svojich produktov. Pokojne sa tak môže stať, že niektoré menšie mimoeurópske platformy radšej úplne zablokujú prístup pre používateľov z nášho regiónu, aby sa vyhli náročnej papierovačke.
