Svetové trhy s ropou si prežívajú mimoriadne turbulentné obdobie. Ceny tejto kľúčovej suroviny po novom vyleteli na najvyššie hodnoty od mája tohto roku. Vinníkom, ako asi tušíte, je stále napätá situácia na Blízkom východe, kde drony vyradili z hry kľúčový ropovod.
Zlá správa je to pre všetkých, no hlavne pre vodičov. Tí si na čerpacích staniciach za benzín aj naftu znovu priplatia. No zatiaľ čo analytici varujú pred ďalším zdražovaním, na politickej scéne sa medzitým strhla ostrá hádka o to, ako z tejto palivovej krízy von. Téme sa venuje STVR.
Vypadla kľúčová alternatívna trasa
Cena ropy v utorok popoludní prekonala hranicu 108 dolárov za barel, čo je najvyššia hodnota za posledné štyri mesiace. Za týmto výrazným skokom stojí aktuálne dianie v okolí Perzského zálivu. Minulý týždeň totiž drony zasiahli dôležitý saudský ropovod s názvom East-West. Ten bude podľa odhadov mimo prevádzky minimálne niekoľko týždňov, čo spôsobuje producentom obrovské logistické problémy a hlavne straty.
Tento ropovod bol pritom kľúčovou alternatívnou trasou pre vývoz saudskej ropy smerom do Európy. Odkedy Irán blokuje Hormuzský prieliv a povstalci obsadili prieliv Báb al-Mandab, bol práve ropovod East-West akousi záchranou.
Energetický analytik Radovan Potočár upozorňuje, že svet práve prichádza o ďalšie barely a problém s nedostatočnou ponukou sa tak ešte viac prehlbuje. Výsledkom je nárast cien pohonných látok, hoci zatiaľ nie je jasné, kde presne a v akej miere sa toto zdražovanie zastaví.
Pri pohľade na cenovky čerpacích staníc však už teraz mnohých vodičov oblieva studený pot. Kým pred rokom sme liter benzínu tankovali v priemere za 1,52 eura, v súčasnosti sa jeho cena pohybuje na úrovni 1,77 eura. Ešte horšie je na tom nafta, ktorej cena z vlaňajších 1,44 eura za liter vystrelila nad 1,90 eura.
Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Trinity Bank, dokonca varuje, že ak vlády nezasiahnu a nezačnú ceny regulovať, môžu prekonať aj historické maximá z marca 2022, teda z čias, keď Rusko spustilo inváziu do Ukrajiny.
Opozícia chce nižšie spotrebné dane, Fico nesúhlasí
Do situácie sa vo veľkom zapájajú aj okolité štáty, ktoré sa snažia zabrániť úplnému chaosu. Český vicepremiér a minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček potvrdil, že komunikujú so susednými krajinami, medzi ktorými je aj Slovensko. Cieľom je predísť akýmkoľvek nepredvídateľným krokom, ktoré by mohli ochromiť trh v strednej Európe.
Vlády sa chcú za každú cenu vyhnúť takzvanej palivovej turistike, čiže tomu, aby vysoké ceny na domácej pôde nútili vodičov cestovať za tankovaním do zahraničia.
Čo sa týka konkrétne Slovenska, opozícia obviňuje vládu, že sa iba vyhovára na situáciu vo svete. Predseda strany SaS Branislav Gröhling vyzval vládny kabinet, aby na aktuálnej parlamentnej schôdzi predložil návrh na zníženie spotrebných daní na palivá.
Michal Šimečka, šéf hnutia Progresívne Slovensko, zase vidí riešenie v dočasnej daňovej úľave, hoci priznáva, že štátna kasa na ňu nemá peniaze. Ako reálnejšiu alternatívu preto navrhuje cielené kompenzácie pre tých najzraniteľnejších, čím by sme sa mohli inšpirovať v susednom Maďarsku.
Predseda vlády Robert Fico však takéto plošné zásahy odmieta. V príspevku na sociálnej sieti vysvetlil, že Poľsko, Česko aj Maďarsko už s dotovaním pohonných látok prakticky končia, pretože ich rozpočty to jednoducho nedokážu utiahnuť. Zároveň zdôraznil, že míňať stovky miliónov až miliardy eur zo štátneho rozpočtu na takého plošné opatrenia nie je dostatočne efektívne.
Drahšie nebudú len palivá
Je pritom veľmi dôležité podotknúť, že zdražovanie ropy nie je problémom len pre vodičov. Skôr či neskôr sa premietne do cien takmer všetkého, čo si bežne kupujeme. Ropa je totiž základným stavebným kameňom modernej ekonomiky a neslúži len na výrobu benzínu či nafty.
Vyrába sa z nej obrovské množstvo bežných vecí, od rôznych plastov, cez poľnohospodárske hnojivá a kozmetiku, až po lieky či dokonca syntetické materiály na oblečenie. Okrem toho netreba zabúdať na samotnú logistiku. Všetko jedlo v supermarketoch, elektroniku, oblečenie aj stavebný materiál musí niekto prepraviť od výrobcu až na pulty. A keď prepravcom stúpnu náklady na tankovanie kamiónov či lodí, celkom logicky si to vykompenzujú v cene dopravy, čo na konci dňa nezaplatí nik iný, než koncový zákazník.
Prečo sa tak boja palivovej turistiky?
Jednoducho preto, lebo pre národné rozpočty je to priam nočná mora. Treba mať na pamäti, že z každého jedného natankovaného litra paliva štát vyberá spotrebnú daň a zároveň daň z pridanej hodnoty, ktoré spoločne tvoria významnú časť štátnej kasy.
Ak niektorá z okolitých krajín umelo zníži ceny napríklad tým, že tieto dane dočasne škrtne alebo priamo zastropuje ceny, motoristi z pohraničných oblastí si dajú dve a dve dokopy a zistia, že sa im jednoducho viac oplatí natankovať za hranicami. To, že štát tak príde o príjmy z daní, ich veľmi nezaujíma.
