E-maily s prepisom hlasovej schránky možno na prvý pohľad pôsobia ako bežná pracovná rutina, no v skutočnosti ide o nebezpečnú pascu. Kybernetickí zločinci začali vo veľkom zneužívať nástup umelej inteligencie v kanceláriách a cez falošné notifikácie sa snažia dostať k ich citlivým údajom. Tento nový trik už zasiahol tisícky organizácií po celom svete.
S rozširovaním umelej inteligencie sa v podnikovej sfére udomácnil jeden veľmi praktický trend. Keď niekomu príde hlasová správa, systém ju automaticky prepíše do textovej podoby a pošle na e-mail. Ľudia, ktorí sedia v hlučnom prostredí open space kancelárií, si tak môžu odkaz v tichosti prečítať namiesto toho, aby si ho museli prehrávať nahlas. Rovnako je to výborné riešenie pre citlivé informácie, ktoré by rozhodne nemali zaznieť nahlas.
Pochopiteľne, zamestnanci si na tento formát správ veľmi rýchlo zvykli a pre mnohých je to dnes bežná súčasť pracovného dňa. Práve túto dôveru sa rozhodli zneužiť útočníci, ktorí dúfajú, že pri čítaní takýchto e-mailov recipienti nebudú dostatočne ostražití.
Odborníci na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Check Point Research nedávno odhalili kampaň, ktorá presne tento scenár aplikuje v praxi. Ako vysvetľuje server TechRadar, jej hlavným cieľom je získať prihlasovacie údaje obetí, vďaka čomu sa zlodeji vedia dostať do firemných e-mailov či iných dôležitých pracovných služieb de facto bez zábran.
Budovanie falošnej dôvery
Výskumníci sa pozreli na konkrétne čísla. A tie sú naozaj alarmujúce. Len v období od 17. do 31. augusta, teda za dva týždne, zachytili viac ako 58-tisíc podvodných e-mailov, ktoré mali jasnú spojitosť s touto novou kampaňou. Zlodeji si zobrali na mušku vyše 7 800 rôznych organizácií, pričom na oklamanie svojich obetí využili viac ako 38-tisíc falošných adries odosielateľov z viac ako 9 300 podvodných domén.
Úspech celej operácie spočíva v tom, že podvodníci používajú veľmi jednoduchý a uveriteľný vzorec, ktorý adresáti dobre poznajú. Predmet každej správy sa začína slovami o automatickom prepise, za ktorými nasleduje čiastočne skryté telefónne číslo a náhodný reťazec na sledovanie. Celé to pôsobí veľmi nenápadne, presne ako notifikácia, ktorú vygeneroval nejaký bezpečný interný systém vo firme.
A čo navyše, e-mailové domény sú sfalšované tak šikovne, že sa na prvý pohľad tvária, akoby prišli od kolegu z rovnakej organizácie.
Obrázok namiesto nahrávky
Každý takýto podvodný e-mail obsahuje prílohu, ktorá je zamaskovaná, aby vyzerala ako úplne bežný súbor s nahrávkou hovoru. Názvy súborov obsahujú informácie o dĺžke audia, no ak sa pozriete na koncovku, zistíte, že ide o formát SVG. To znamená, že sa nepozeráte na zvukovú stopu, ale na takzvanú škálovateľnú vektorovú grafiku, čo je v podstate obrázok.
Útočníci si tento formát vybrali cielene. Ide o dokument, ktorý stavia na jazyku XML a dokáže v sebe ukryť škodlivý JavaScript kód.
Keď takúto prílohu otvoríte vo webovom prehliadači, ukrytý kód sa okamžite spustí a presmeruje vás na falošnú prihlasovaciu stránku. Proces je to mimoriadne sofistikovaný. Vaša e-mailová adresa je už pevne zakódovaná priamo v internetovom odkaze, takže falošný prihlasovací formulár ju za vás automaticky vyplní. Keď teda prídete na stránku, do políčka s menom používateľa už nemusíte nič písať. Vďaka tomuto drobnému detailu pôsobí celý podvod ešte uveriteľnejšie.
Slepé miesto
Ďalším vysvetlením, prečo podvodníci volia práve formát SVG, je jeho schopnosť oklamať bezpečnostné filtre vo firmách. Ak by útočníci vložili internetový odkaz priamo do textu e-mailu, bezpečnostný systém by ho zaručene skontroloval a správu by pravdepodobne ihneď zablokoval.
Keď však v texte žiadny odkaz nie je, antivírusové programy sa musia spoliehať výhradne na kontrolu príloh. Väčšina týchto systémov sa pritom zameriava na tradičné hrozby v podobe súborov s koncovkou .exe, .docx alebo .pdf, kým na vektorové obrázky akosi zabúda.
Podľa expertov je táto kampaň dokonalým príkladom toho, ako rýchlo sa kybernetickí zločinci dokážu prispôsobiť novým trendom v podnikaní. Firmy by preto mali spozornieť a začať k automatickým notifikáciám pristupovať s oveľa väčším rešpektom, najmä ak sa odosielateľ tvári, že patrí do rovnakej domény.
Spoločnosti by si tiež mali jasne definovať, k akým typom súborov majú mať systémy umelej inteligencie prístup bez toho, aby ich musel schváliť človek. V neposlednom rade by mali začať kontrolovať SVG prílohy rovnako prísne ako akýkoľvek iný aktívny obsah.
