Vo štvrtok sa na Bratislavskom hrade stretli lídri Vyšehradskej štvorky (V4) spolu s írskym premiérom Micheálom Martinom. Slovenský premiér Robert Fico, ktorého krajina v súčasnosti celému zoskupeniu predsedá, po spoločnom rokovaní vyhlásil, že V4 je opäť plne živá a pripravená hovoriť jedným hlasom.
Hlavnou témou, na ktorú sa chcú susedné štáty v najbližšom období spoločne zamerať, má byť zníženie cien elektrickej energie, a to výrazné, referuje STVR. Vysoké účty za energie totiž podľa všetkých prítomných premiérov priamo ohrozujú konkurencieschopnosť nášho regiónu ako takého.
Konkrétne návrhy
Zástupcovia vlád chcú byť v európskych debatách oveľa iniciatívnejší ako v minulosti. Fico potvrdil, že spoločné návrhy budú lídri predkladať aj mimo oficiálnych zasadnutí Európskej rady. Chcú prísť s jasnými krokmi, ktoré reálne pomôžu stlačiť ceny energií smerom nadol.
Medzi hlavnými prioritami spomenul úpravu systému emisných povoleniek a tiež požiadavku, aby sa cenotvorba plynu definitívne odstrihla od cenotvorby elektriny. Krajiny V4 chcú zároveň hľadať aj alternatívne spôsoby obchodovania s elektrickou energiou, ktoré by sa neopierali iba o nemeckú burzu.
Ochrana poľnohospodárov a spoločné dane
Značnú časť debaty si vyžiadala aj príprava budúceho rozpočtu Európskej únie na ďalšie roky. Pre krajiny nášho regiónu zostáva kľúčové, aby Brusel v plnej miere zachoval spoločnú poľnohospodársku politiku. Tá však musí férovo zohľadňovať špecifiká jednotlivých štátov a naďalej pomáhať v mazaní rozdielov medzi chudobnejšími a bohatšími regiónmi.
Fico preto požiadal partnerov, aby sa pred každým dôležitým summitom v Bruseli stretávali a koordinovali svoje pozície. O záveroch by mali už v predstihu detailne rokovať poverení zástupcovia, ktorí pripravujú podklady pre samotných premiérov.
Pri hľadaní nových peňazí pre európsku kasu však narazili na mantinely. Podľa Fica je síce zrejmé, že únia bude potrebovať nové zdroje a vyššie príspevky, no nesmie sa to diať na úkor štátnych rozpočtov. Dôrazne pritom odmietol návrhy, ktoré by chceli siahnuť na národné zisky z emisných povoleniek. Podľa neho je absolútne neprijateľné, aby sa časť týchto peňazí zobrala jednotlivým štátom a poslúžila ako nový priamy príjem pre Európsku úniu.
Drahé palivá nie sú len náš problém
Riešili sa potom aj mimoriadne vysoké ceny pohonných látok a spôsoby, akými sa jednotlivé vlády snažia situáciu stabilizovať. Lídri z Bratislavy poslali do Bruselu jasný odkaz, že drahý benzín a nafta nie sú len izolovanou záležitosťou jednotlivých štátov, ale ide o širší, ba až celoeurópsky problém.
Do debaty zasiahol aj predseda írskej vlády Micheál Martin, keďže jeho krajina momentálne vedie Radu EÚ. Martin uviedol, že prišiel na Slovensko najmä preto, aby lepšie pochopil obavy a priority nášho regiónu v čase náročnej geopolitickej situácie. Zároveň prisľúbil, že írske predsedníctvo predloží návrh nového rozpočtu únie už v priebehu niekoľkých týždňov. Podporil tiež rozširovanie Európskej únie, ktoré považuje za dlhodobú investíciu do prosperity. K tejto otázke, ako aj k téme migrácie, majú štáty V4 dlhodobo rovnaký názor, a preto sa pri nich lídri podľa Fica nemuseli dlho zdržiavať.
Ako by tieto návrhy mohli pomôcť?
Aby navrhované zmeny dávali zmysel, treba pochopiť, ako je v Európe aktuálne nastavený trh s energiami. Dnes totiž funguje takzvaný princíp závernej ceny, čo znamená, že konečnú cenu elektriny pre všetkých určuje tá najdrahšia elektráreň, ktorú v danej chvíli musíme zapnúť, aby sme pokryli spotrebu.
A touto najdrahšou elektrárňou bývajú takmer vždy práve paroplynové zdroje. Ak by sa podarilo odstrihnúť cenu plynu od elektriny, lacná elektrina z našich jadrových či vodných elektrární by sa nemusela umelo predražovať len preto, že niekde v sieti práve beží drahý plyn.
Ďalším cenotvorným faktorom sú emisné povolenky, teda systém ETS. Každá uhoľná či plynová elektráreň si musí za každú vypustenú tonu oxidu uhličitého kúpiť povolenku, ktorej cena sa na burze vie šplhať celkom vysoko. Sú to extra náklady, ktoré si elektrárne pochopiteľne okamžite prirátajú k cene vyrobenej elektriny.
Ak by Brusel zasiahol do systému povoleniek, napríklad tým, že by ich cenu zastropoval, uvoľnil ich viac do obehu alebo obmedzil špekulácie finančných fondov, výrobné náklady fosílnych zdrojov by okamžite klesli, čo by sa priamo premietlo aj do nižších koncových účtov.
V neposlednom rade treba viac rozobrať alternatívy k nemeckej burze. Lipská burza je miesto, kde sa stretáva celoeurópsky dopyt, ktorý je silne ovplyvnený napríklad situáciou v Nemecku po odstavení ich jadrových elektrární. Naše elektrárne, ktoré vyrábajú stabilnú a lacnú energiu z jadra, ju potom predávajú cez Lipsko a my ju spätne nakupujeme za trhové, často vyššie ceny.
Ak by sa zaviedli priame dlhodobé kontrakty alebo regionálne dohody, štáty ako Slovensko by mohli elektrinu nakupovať priamo za ceny, ktoré odrážajú skutočné, respektíve podstatne nižšie výrobné náklady.
