Každoročné posúvanie hodín je tu čoskoro znovu a tentokrát si aspoň o hodinu dlhšie pospíme. Ale prečo? Kto s tým prišiela a aký mal k tomu dôvod? Málokto si uvedomuje, že za týmto zdanlivo jednoduchým rituálom stojí viac než 130 rokov stará myšlienka, s ktorou prišiel jeden zberateľ hmyzu z opačného konca sveta, píše iMeteo.
Na Slovensku nastane zmena v noci zo soboty 24. na nedeľu 25. októbra 2026. O tretej hodine ráno sa hodinky posunú späť na druhú, takže tú noc si užijeme o hodinu spánku naviac. Prejdeme tak zo stredoeurópskeho letného času späť na bežný stredoeurópsky čas.
Rovnaký krok podniknú spoločne všetky členské štáty Európskej únie, a pridá sa k nim aj väčšina ďalších európskych krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Nórska, Švajčiarska, Ukrajiny, Monaka či Andorry. Naopak, sezónne striedanie času sa netýka napríklad Islandu, Bieloruska, Ruska či Turecka, kde platí počas celého roka jeden nemenný čas.
Nápad sa zrodil kvôli chrobákom
Za otca myšlienky sezónneho posúvania času sa považuje novozélandský astronóm a entomológ George Vernon Hudson. V roku 1895 prišiel s návrhom, aby ľudia počas leta lepšie využívali dlhšie denné svetlo, a to jednoducho tak, že sa hodiny na jar posunú dopredu a na jeseň späť. Hudson mal na dlhších svetlých večeroch aj osobný záujem. Po práci sa totiž venoval zbieraniu a skúmaniu hmyzu, na čo potreboval čo najviac denného svetla. Jeho návrh sa ale v tom čase neujal a upadol do zabudnutia.
Myšlienka sa znovu vynorila začiatkom 20. storočia, no k jej skutočnému masovému zavedeniu chýbal ešte jeden impulz, a to prvá svetová vojna.
Nemci ako prví vo veľkom
Prvou krajinou, ktorá letný čas naozaj zaviedla v celoštátnom meradle, bolo Nemecko v roku 1916. Dôvod bol čisto praktický a súvisel s vojnovým hospodárstvom. Vďaka dlhšiemu využívaniu prirodzeného denného svetla sa dalo ušetriť palivo a energiu, ktoré boli počas vojny mimoriadne vzácne. Nemecký príklad rýchlo nasledovali ďalšie európske krajiny vrátane Rakúsko-Uhorska, ktorého súčasťou bolo vtedy aj územie dnešného Slovenska.
V nasledujúcich desaťročiach sa však systém opakovane zavádzal a zase rušil, podľa toho, ako sa menili politické aj hospodárske pomery. K jeho comebacku došlo v 70. rokoch, keď sa Európa počas ropnej a energetickej krízy opäť snažila čo najviac šetriť energiou. Jednotné celoeurópske pravidlá napokon Európska únia začala zavádzať v roku 1980, a práve z tejto legislatívy vychádza aj dnešný systém, teda prechod na letný čas poslednú marcovú nedeľu a späť na štandardný čas poslednú októbrovú nedeľu.
Zmeny času chcú zrušiť, no zatiaľ sa im to nedarí
O úplnom zrušení striedania času sa v Bruseli hovorí prekvapivo dlho. Európska komisia s takýmto návrhom prišla už v roku 2018 a o rok neskôr ho podporil aj Európsky parlament. Pôvodný plán počítal s tým, že posledná zmena by mohla prebehnúť už v roku 2021.
Nič také sa však nestalo, hoci od pôvodného plánovaného termínu ubehli už dlhé roky. Kameňom úrazu je Rada Európskej únie, kde sa jednotlivé členské štáty doteraz nedokázali zhodnúť na spoločnom postupe, teda predovšetkým na tom, či by si mala celá únia natrvalo ponechať letný, alebo naopak štandardný (zimný) čas.
Bez tejto zhody sa návrh jednoducho nedokáže pohnúť ďalej. Navyše, podľa nedávnych vyjadrení Európska komisia ani neplánuje predložiť nový návrh, ktorý by priniesol v rokovaniach ten dôležitý zlom. Dá sa teda čakať, že prehadzovanie medzi letným a zimným časom nás tak skoro neopustí.
Čo hovoria štúdie o dopade na zdravie?
Jedným z hlavných argumentov zástancov zrušenia je vplyv na ľudský organizmus. Realita je však podľa vedeckých výskumov zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Rozsiahly systematický prehľad 157 štúdií z 36 krajín, publikovaný začiatkom roka 2026, ukázal, že jarné posunutie hodín je spojené s krátkodobým nárastom počtu infarktov a smrteľných dopravných nehôd, no zároveň paradoxne s poklesom násilnej kriminality.
Jesenné pretáčanie hodín naspäť naopak podľa rovnakého výskumu súvisí so znížením celkovej úmrtnosti aj počtu pracovných úrazov, hoci sa pri ňom mierne zvyšuje výskyt násilných trestných činov.
Inými slovami, zdravotné dôkazy jednoznačne nepodporujú ani jeden z táborov v tejto debate. Ani ten, ktorý chce zachovať súčasný systém, ani ten, ktorý presadzuje jeho zrušenie. Vedci preto v závere štúdie odporúčajú skôr vyvážený prístup, teda snažiť sa zmierniť konkrétne riziká spojené s prechodmi, než sa dogmaticky prikláňať k jednej alebo druhej strane.
Isté je len jedno. Aj tento október si počas jednej noci užijeme o hodinu dlhší spánok.
