Nemecko chce byť do roku 2045 klimaticky neutrálne. Nová štúdia však ukazuje, že to nebude lacný počin. Podľa výpočtu inštitútu Prognos pre štátnu rozvojovú banku KfW pôjde o približne šesť biliónov eur. Väčšinu pritom majú zaplatiť firmy a domácnosti, štát len menšiu časť.
Štúdiu zverejnila KfW 12. októbra, štyri týždne pred novembrovou klimatickou konferenciou OSN COP31 v tureckej Antalyi. Podľa nej potrebuje Nemecko v rokoch 2025 až 2045 investovať do klimatickej neutrality spolu šesť biliónov eur. To zodpovedá približne 290 miliardám eur ročne. Pre porovnanie, v rokoch 2018 až 2023 investovali firmy, domácnosti a štát do ochrany klímy v priemere 110 miliárd eur ročne. Tempo by sa tak muselo zvýšiť viac ako dva a pol násobne. Ak by investície ostali na súčasnej úrovni, vznikla by do roku 2045 medzera približne 180 miliárd eur ročne.
Výsledná suma je pritom vyššia ako pár rokov dozadu. V predchádzajúcej štúdii z roku 2021 vyčíslil Prognos pre KfW potrebné investície na päť biliónov eur. Nárast podľa analýzy portálu Cleanthinking súvisí najmä s rastom cien. Aby boli čísla zrozumiteľnejšie, dajú sa prepočítať nielen na rok, ale aj na obyvateľa. Pri približne 83,5 milióna obyvateľov Nemecka vychádza celková suma na zhruba 72-tisíc eur na človeka. Ročne je to okolo 3 500 eur. Samotná ročná potreba investícií je zároveň viac ako štvornásobok výdavkov slovenského štátneho rozpočtu na rok 2027, ktoré dosahujú 70,8 miliardy eur.
Doprava ukrojí najväčšiu časť
Najväčšia časť investícií pripadá na dopravu. Tvorí takmer polovicu (45 percent) celkovej sumy, teda približne 2,7 bilióna eur. Na energetiku pripadá 25 percent, na budovy 22 percent a na priemysel osem percent. V prepočte to znamená zhruba 1,5 bilióna eur pre energetiku, 1,3 bilióna pre budovy a necelú pol bilióna pre priemysel. Čo sa týka samotnej dopravy, ide hlavne o výmenu existujúcich vozových parkov a väčšie rozšírenie nízkoemisných pohonov. Štúdia konkrétne hovorí o investíciách do nových osobných aj úžitkových vozidiel. Za veľkú výzvu považuje aj budovanie nabíjacej infraštruktúry.
Treba však dodať, že väčšina z týchto peňazí by sa minula tak či tak. Ľudia aj firmy si autá kupujú bez ohľadu na klimatické ciele. Skutočný príplatok za ekologickejšiu techniku je preto menší, než by naznačovala celková suma. Podľa autorov sa navyše rozdiel medzi cenou elektromobilov a áut so spaľovacím motorom postupne zmenšuje. Elektromobilita v Nemecku už teraz výrazne napreduje. V septembri tohto roka tvorili elektromobily podľa údajov Spolkového úradu pre motorové vozidlá až 34,5 percenta všetkých nových osobných áut. Prvýkrát teda bolo elektrické viac ako každé tretie nové auto. Od začiatku roka si Nemci zaregistrovali 604 144 nových elektromobilov, o 58,1 percenta viac ako vlani.
V energetike aj preto budú potrebné veľké investície najmä do elektrickej siete. Tá sa musí prispôsobiť tomu, že čoraz väčšiu časť elektriny bude vyrábať vietor a slnko, ktoré neprodukujú v rovnakej miere.
Skutočná cena má byť polovičná
Časť štúdie hovorí o tom, koľko z celkovej sumy naozaj súvisí s ochranou klímy. Autori upozorňujú, že investovať by bolo treba aj v prípade, keby sa Nemecko naďalej spoliehalo na uhlie, ropu a plyn. Elektrárne, autá aj kúrenie sa totiž opotrebúvajú a treba ich nahrádzať. Klimaticky podmienené “extra” náklady preto tvoria približne polovicu celkovej sumy, teda okolo 145 miliárd eur ročne. Ak sa ale zohľadnia aj investície, ktoré už do ochrany klímy prúdia, bude treba navyše aktivovať 65 miliárd eur ročne. To je menej ako dve percentá hrubého domáceho produktu. V tejto súvislosti tiež stojí za zmienku, že Nemecko za dovoz uhlia, ropy a plynu platilo v posledných rokoch v priemere 81 miliárd eur ročne. Tieto peniaze odchádzajú do zahraničia, zatiaľ čo investície do obnoviteľných zdrojov a sietí by zostali prevažne doma.
Platiť budú najmä firmy a domácnosti
Štát podľa štúdie znesie len menšiu časť nákladov. Na verejný sektor pripadá približne 33 miliárd eur ročne, čo je necelých 12 percent celkovej sumy. Zvyšných 257 miliárd eur ročne majú investovať súkromné subjekty. Samotné firmy, súkromné aj verejné, majú do roku 2045 vynaložiť takmer tri bilióny eur, teda zhruba 140 miliárd ročne. Šéf KfW Stefan Wintels zdôraznil, že klimatická neutralita sa podarí len vtedy, ak sa podarí zmobilizovať súkromný kapitál. Zároveň uviedol, že cieľ je ambiciózny, ale finančne zvládnuteľný.
Háčik je v tom, že firmy v posledných rokoch investujú menej. Ich investície vlani dosiahli necelých 11 percent hospodárskeho výkonu, kým dlhodobý priemer je 12 percent. Nemecká ekonomika navyše v tom období rástla len o 0,2 percenta.
Časť peňazí má pomôcť uvoľniť aj samotný štát. Nemecký parlament minulý rok v marci zmenou ústavy umožnil vytvorenie mimoriadneho fondu vo výške 500 miliárd eur. Určený je na infraštruktúru a klimatickú neutralitu do roku 2045. Fond je financovaný úvermi a peniaze z neho možno schvaľovať počas dvanástich rokov. Sto miliárd eur z neho smeruje do Klimatického a transformačného fondu, ďalších sto miliárd spolkovým krajinám a obciam.
Hovorí sa aj o inom čísle
Šesť biliónov pritom nie je jediné číslo, o ktorom sa v Nemecku hojne debatuje. Nemecká priemyselná a obchodná komora DIHK si dala vypracovať od poradenskej spoločnosti Frontier Economics odhad až 5,4 bilióna eur. Ten však podľa Cleanthinking započítal aj dovoz energie do roku 2049, ktorý tvoril zhruba 40 percent sumy. Neporovnával ho ani so scenárom bez energetickej transformácie.
Aby toho nebolo málo, rozpor je aj v politike. Ministerka hospodárstva Katherina Reiche opakovane prezentuje investície do obnoviteľných zdrojov ako náklady. Cleanthinking jej vyčíta, že si zamieňa investície so spotrebou. Kým spotreba sa minie, investícia vytvára majetok, ktorý slúži desaťročia.
Dotkne sa to aj nás
Treba tiež myslieť na to, že Nemecko je pre slovenskú ekonomiku kľúčovým partnerom. Smeruje doň približne pätina slovenského vývozu. Takmer polovica tohto exportu pritom súvisí s výrobou áut. Ak sa najväčšia časť nemeckých investícií do klímy presunie do nových vozidiel a elektromobilov, priamo to ovplyvní aj dopyt po autách a dieloch vyrábaných na Slovensku. U nás je zatiaľ situácia odlišná. Na Slovensku tvorili vlani elektromobily len 4,7 percenta nových registrácií, čo predstavovalo 4 377 vozidiel. V Európe to bolo podľa organizácie približne 19 percent.
