Asi každý živnostník či samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) pri daňovom priznaní rieši otázku, ako sa vysporiadať s výdavkami. Zákon o dani z príjmov im dáva na výber dve cesty. Môžu zbierať každý jeden bloček a preukazovať skutočné výdavky, alebo zvolia pohodlnejšiu alternatívu v podobe paušálnych výdavkov. Tento percentuálny odpočet z príjmov patrí dlhodobo k najobľúbenejším spôsobom optimalizácie daní, pretože šetrí čas aj peniaze za zložité účtovníctvo.
Treba myslieť na to, že spôsob, akým si uplatníte výdavky, priamo určuje výsledný základ dane a tým aj konečnú výšku zaplatenej dane a budúcich odvodov. Dôležité je tiež pamätať na to, že zvolený model musíte uplatniť za celé zdaňovacie obdobie, teda počas roka ho nemôžete meniť.
Ak zistíte, že vám druhý spôsob vyhovuje viac, zmenu môžete spraviť vždy až k 1. januáru kalendárneho roka, najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Tá štandardne pripadá na 31. marca. Detaily priblížil server Podnikajte.sk.
Kto môže využiť paušálne výdavky
Základným pravidlom pre uplatnenie paušálu je váš vzťah k dani z pridanej hodnoty (DPH). Podľa zákona si paušálne výdavky nemôže uplatniť podnikateľ, ktorý bol platiteľom DPH počas celého kalendárneho roka. Ak ste však boli platiteľom DPH iba časť roka, prípadne ste registrovaní len podľa paragrafu 7 alebo 7a zákona o DPH z dôvodu cezhraničných služieb či nákupu tovaru z EÚ, paušálne výdavky si v tomto roku uplatniť môžete.
Nárok na paušál majú poľnohospodári, bežní živnostníci, spoločníci verejných obchodných spoločností, komplementári komanditných spoločností aj ľudia vykonávajúci slobodné povolania. Patria sem napríklad tlmočníci, znalci, športoví odborníci, samostatní sprostredkovatelia či autori s aktívnymi aj pasívnymi príjmami z vytvorenia a použitia diela.
Naopak, “zákaz” platí pre ľudí, ktorí prenajímajú nehnuteľnosť ako fyzické osoby bez živnostenského oprávnenia.
Platí strop
Pri paušálnych výdavkoch netreba spätne dokazovať, koľko peňazí ste v priebehu roka reálne minuli na prevádzku. Výdavky si jednoducho odpočítate ako pevné percento zo svojich zdaniteľných príjmov. V roku 2026 platí jednotná sadzba vo výške 60 percent z úhrnu príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zákon však stanovuje aj maximálny strop, a to sumu 20-tisíc eur.
Ak podnikáte na živnosť a popri tom máte aj inú samostatnú zárobkovú činnosť, tieto príjmy musíte najskôr sčítať. Až z ich úhrnu sa počíta 60 percent (stále s ohľadom na maximálny limit).
Úplne inak to funguje pri pasívnych autorských príjmoch za použitie diela a umeleckého výkonu. Pri týchto autorských honorároch sa paušál počíta samostatne, čo znamená, že môžete využiť ďalší samostatný limit (20-tisíc) eur popri vašom bežnom podnikaní.
Odvody idú nad rámec paušálu
Mnoho začínajúcich podnikateľov sa domnieva, že v paušálnych výdavkoch je zahrnuté úplne všetko. Tak to ale nie je. Zákon jasne hovorí, že v 60-percentnom paušále sú zahrnuté všetky bežné prevádzkové náklady okrem povinne zaplateného poistného.
Všetky odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré ste počas roka reálne zaplatili, si preto odpočítate navyše k vypočítanému paušálu. Do daňových výdavkov si môžete započítať aj prípadný nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, pokiaľ ste ho v danom kalendárnom roku naozaj uhradili.
Celkové daňové výdavky tak tvorí súčet zákonného paušálu a všetkých preukázateľne zaplatených odvodov. Samozrejme, tieto platby musíte vedieť preukázať, napríklad výpisom z bankového účtu alebo potvrdením priamo z poisťovní.
Stačí jednoduchá evidencia
Aj keď pri paušále nemusíte odkladať pokladničné bločky za každú drobnosť, nejakú tú evidenciu stále treba. Zákon vám konkrétne ukladá povinnosť viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, vrátane vystavených a prijatých faktúr či pokladničných dokladov. Rovnako musíte evidovať stav zásob a pohľadávok.
Čo si môžete vybrať. je forma tejto evidencie. Štát nediktuje žiadny drahý program. Bohato vám postačí prehľadná tabuľka v Exceli, jednoduchá aplikácia alebo základná daňová evidencia.
Pokiaľ ide o samotné daňové priznanie, v tom uvediete celkové príjmy, priradíte k nim vypočítaný 60-percentný paušál a pripočítate zaplatené odvody. Určite nezabudnite zaškrtnúť políčko, že uplatňujete výdavky percentom z príjmov.
Komu sa to oplatí?
Azda tou najväčšou výhodou paušálnych výdavkov je ich jednoduchosť, čo sa týka administratívy. Nemusíte zostavovať účtovnú závierku, platiť drahého účtovníka ani sa obávať kontroly jednotlivých bločkov zo strany daňového úradu. Veľmi sa netreba báť ani zložitého počítania maximálneho limitu. Dosiahnete ho pri zdaniteľných príjmoch na úrovni 33 333 eur.
Hoci toto riešenie nie je ideálne úplne pre každého, dá sa povedať, že pre väčšinu áno. Hodí sa všetkým, ktorí majú minimálne vstupné náklady a predávajú predovšetkým svoje vlastné know-how a čas. Typickým príkladom sú IT špecialisti, programátori, grafici, poradcovia, účtovníci, tlmočníci či autori textov.
Naopak, remeselníci, obchodníci s tovarom alebo podnikatelia s drahou technikou a vysokými nákladmi na materiál by mali radšej zvoliť skutočné výdavky. Dôvod je logický. Ich reálne náklady často prekračujú zákonný limit.
Čo ak paušál nevyužijem?
Ak zistíte, že pre vás paušálne výdavky nie sú výhodné, prípadne nespĺňate podmienky, prechádzate na systém skutočne vynaložených výdavkov.
V praxi to znamená, že si základ dane znížite len o tie peniaze, ktoré ste reálne minuli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich podnikateľských príjmov. Už nepočítate žiadne fixné percento z obratu, základom vášho výpočtu je rozdiel medzi celkovými zdaniteľnými príjmami a reálnymi preukázateľnými nákladmi.
Do týchto výdavkov automaticky spadá nákup tovaru, materiálu, kancelárskych potrieb, pohonné hmoty, nájom prevádzky, telefón, služby iných dodávateľov, ale aj zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne či postupné odpisy drahšieho majetku, napríklad auta.
Tento spôsob si vyžaduje striktnejšie papierovanie, keďže na každú jednu položku musíte mať v ruke platný doklad, faktúru alebo pokladničný bloček. Podnikateľ si pri skutočných výdavkoch vyberá medzi vedením jednoduchého účtovníctva, podvojného účtovníctva alebo daňovej evidencie. Daňová evidencia býva pre živnostníkov menej komplikovaná.
Na konci roka jednoducho spočítate všetky príjmy za daný kalendárny rok a odpočítate od nich celkovú sumu doložených výdavkov. Výsledná suma predstavuje váš čiastkový základ dane, z ktorého si následne môžete uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, napríklad na daňovníka či manželku. Až zo zostávajúcej (očistenej) sumy vypočítate finálnu daň z príjmov príslušnou daňovou sadzbou.
