Od roku 2028 sa v Európskej únii (EÚ) začnú spoplatňovať emisie z vykurovania domov a z tankovania áut. Nový systém emisných povoleniek, známy ako ETS2, budú síce priamo platiť dodávatelia palív, no výsledný účet nakoniec zaplatia domácnosti. Náležitosti tohto systému sú teda dôležité pre všetkých, no veľa ľudí stále nevie, o čo presne ide a na čo sa treba pripraviť.
Čo je ETS2
Európa má systém emisných povoleniek už dlhé roky, no doteraz sa týkal najmä elektrární, veľkého priemyslu a letectva. Tento systém sa označuje ako ETS1. Jeho “nástupca” ETS2 ho rozširuje na na spomínané vykurovanie budov a cestnú dopravu. Princíp je pritom celkom jednoduchý. Distribútori, ktorí predávajú palivá pre budovy a dopravu, musia sledovať a hlásiť emisie z paliva, ktoré predali. Za každú tonu CO2 potom musia odovzdať jednu povolenku. Celkový počet povoleniek v EÚ sa pritom každý rok znižuje, aby sa emisie postupne tlačili nadol. Cieľom je, aby emisie z týchto sektorov klesli do roku 2030 o 42 percent, konkrétne oproti roku 2005.
Vy ako bežný spotrebiteľ si teda nebudete kupovať žiadnu povolenku. Musíte ale rátať s tým, že “tí hore” ich v určitej miere pretavia do konečných cien. Inak povedané, kupovať ju síce nebudete, no určite za ňu zaplatíte.
Pôvodne mal ETS2 naplno odštartovať už v roku 2027. Rada EÚ a Európsky parlament sa však v decembri minulého roku dohodli na odklade o jeden rok. Europarlament odklad schválil vo februári tohto roku, definitívne prijatý bol v marci. Fungovať teda začne až v roku 2028.
Okrem odkladu však prišla aj druhá dôležitá zmena, ktorá sa týka samotnej ceny povoleniek. V júni sa Rada EÚ a Európsky parlament predbežne dohodli na posilnení takzvanej rezervy trhovej stability. Ak cena povolenky prekročí 45 eur za tonu CO2 (v cenách roku 2020), z rezervy sa do obehu uvoľní 40 miliónov povoleniek namiesto doterajších 20 miliónov. Väčšia ponuka by mala cenu stlačiť nadol.
Europarlament túto dohodu schválil 15. septembra. Hlasovalo za ňu 467 poslancov, 158 bolo proti a 41 sa zdržalo. Teraz ju ešte musia formálne schváliť členské štáty v Rade EÚ. Európska komisia má zároveň do októbra budúceho roka posúdiť, ako ETS2 funguje a či sú opatrenia na ochranu zraniteľných domácností dostatočné.
45 eur nie je pevný strop
V súvislosti s cenami emisných povoleniek v rámci ETS2 sa často spomína suma 45 eur ako cenový strop. V skutočnosti však nejde, respektíve nepôjde o hranicu, nad ktorú by sa cena nemohla dostať. Mechanizmus len uvoľní ďalšie povolenky a tým pomôže tlmiť rast ceny. Garantovaný maximálny limit to však nie je. Taktiež treba upozorniť, že suma 45 eur je v cenách roku 2020. Po zohľadnení inflácie zodpovedá približne 57 až 60 eurám (do roku 2030).
Tým sa dostávame k otázke, koľko nás teda bude nový systém stáť. Žiaľ, presnú sumu vám momentálne nepovie nikto, keďže cenu povolenky určí až trh. Dá sa však aspoň vypočítať, koľko pridá každá tona CO2. Pri spálení 1 megawatthodiny plynu vznikne zhruba 0,2 tony CO2, pri litri benzínu približne 2,4 kg CO2 a pri litri nafty asi 2,6 kg.
Pri cene 45 eur za tonu by to mohlo byť 9 eur za MWH pri plyne (11,07 eura s DPH), 10,8 centa za liter pri benzíne (13,3 centa s DPH) a 11,7 centa pri nafte (14,4 centa s DPH). Ak by sme brali do úvahy cenu 60 eur za tonu, čísla by boli 12 eur za MWh (14,76 eura s DPH), 14,4 centa za liter (17,7 centa s DPH) a 15,6 centa za liter (19,2 centa s DPH). V extrémnom prípade, teda pri cene 80 eur za tonu, by to bolo okolo 16 eur za MWh (19,68 eura s DPH), 19,2 centa za liter (23,6 cena s DPH) a 20,7 centa za liter (25,6 centa s DPH). Pre kontext, pri DPH rátame so sadzbou 23 percent.
Keď si to dáme do praktických príkladov, byt s ročnou spotrebou 10 MWh plynu by zaplatil 111 eur (45 eur za tonu), 148 eur (60 eur za tonu) alebo 197 eur (80 eur za tonu). Pri 20 MWh plynu by to bolo 221 eur, 295 eur alebo 394 eur. Čo sa týka palív, benzínové auto s ročným nájazdom 15-tisíc kilometrov a priemernou spotrebou 6,5 l/100 km by stálo 130 eur, 173 eur alebo 230 eur navyše. Pri 40-litrovej nádrži benzínu a pri cene 60 eur za tonu to znamená približne 7 eur navyše pri každom tankovaní. Pripomíname však, že toto sú len ilustratívne príklady, ktoré nezohľadňujú regulované ceny plynu pre domácnosti ani nepriame zdražovanie tovarov.
Podobné čísla uvádza aj platforma Budovy pre budúcnosť, ktorá sa však zamerala len na vykurovanie. Podľa jej odhadu by si majitelia nezateplených rodinných domov s plynovým kúrením priplatili približne 30 eur mesačne, teda 360 eur ročne. Pri čiastočne zateplených domoch je to okolo 20 eur mesačne a pri bytoch v nezateplených bytových domoch zhruba 10 eur mesačne.
Pri palivách ešte musíme upozorniť, že to, čo sme vyčíslili, je len priamy dopad. Drahšie palivá majú aj nepriame náklady, keďže doprava je kľúčovou súčasťou obchodu. Pred týmto rizikom varoval aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Presný rozsah však stále nevie nikto odhadnúť.
Čoho sa ETS2 netýka
Systém nezasiahne všetky spôsoby vykurovania, teda aspoň nie rovnako. Z ETS2 sú vylúčené napríklad pevná biomasa, teda drevo, a drevené uhlie. Pravidlá sú nastavené aj tak, aby sa emisie nespoplatňovali dvakrát. Tam, kde už platí ETS1, typicky pri veľkých teplárňach, sa ETS2 uplatňovať nemá. Najviac teda pocítia nový systém domácnosti, ktoré kúria plynom, uhlím alebo vykurovacím olejom, a ľudia, ktorí veľa jazdia autom.
Navyše, spolu s ETS2 vzniká aj Sociálno-klimatický fond. Ten má podporiť zraniteľné domácnosti, zraniteľných používateľov dopravy a malé firmy. Slovensko z neho malo získať 1,53 miliardy eur. Pri spustení ETS2 až v roku 2028 je to však 1,28 miliardy eur, konkrétne na obdobie 2026 až 2032. Podmienkou je, aby štát pripravil a predložil Sociálno-klimatický plán. Tieto peniaze nemajú ísť na plošné dotovanie cien energií, ale na zatepľovanie domov, výmenu kotlov, podporu nízkoemisnej dopravy či pomoc energeticky chudobným domácnostiam.
Napokon ešte treba spomenúť, že slovenská vláda ETS2 dlhodobo odmieta. Minister Taraba po decembrovom rokovaní ministrov v Bruseli vyhlásil, že odklad nepovažuje za dostatočný a že Slovensko spolu s Maďarskom a Českom deklarovalo zámer zo systému vycúvať. Premiér Robert Fico v apríli tohto roku žiadal odložiť systém minimálne do roku 2030.
Do slovenského práva sa ETS2 zatiaľ dostal len čiastočne. Novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, platná od septembra 2024, zaviedla povinnosti dodávateľov palív, avšak povinnosť odovzdávať povolenky za emisie do zákona prevzatá nebola.
