Od roku 2028 začne Európska únia spoplatňovať emisie z vykurovania budov a z cestnej dopravy. Systém ETS2 síce neplatia domácnosti priamo, no jeho náklady napriek tomu pocítia. Takmer isto sa totiž prenesú do cien benzínu, nafty a plynu. Podľa našich modelových prepočtov si rodina, ktorá kúri plynom a jazdí autom, môže pri dnešných očakávaniach priplatiť približne 270 až 360 eur ročne.
O novom emisnom sysétme sa hovorí už dlho, no stále mu mnohí nerozumejú. Takže pre kontext, ETS2 je nový európsky systém obchodovania s emisnými povolenkami. Týka sa emisií CO2 zo spaľovania palív v budovách, v cestnej doprave a v ďalších odvetviach, najmä v malom priemysle. Cieľ je, aby emisie v týchto sektoroch klesli do roku 2030 o 42 percent oproti roku 2005. Počet povoleniek bude obmedzený a postupne sa bude znižovať.
Pôvodne mal systém naplno štartovať v budúcom roku. Rada EÚ však 5. marca 2026 formálne schválila zmenu európskeho klimatického zákona, ktorá posunula spustenie ETS2 o rok, respektíve na 1. januára 2028. Dražby povoleniek sa ale napriek tomu začnú už v roku 2027, pričom firmy už teraz musia monitorovať a vykazovať emisie. Slovensko by si želalo ešte dlhší odklad. Premiér Robert Fico vyhlásil, že vláda bude žiadať odloženie ETS2 minimálne do roku 2030, pretože systém podľa neho neprichádza vo vhodnom čase.
Samotné obchodovanie s emisnými povolenakmi nie je žiadna novinka, funguje už od roku 2005. Pôvodný systém EU ETS sa však týka najmä elektrární, priemyslu, letectva a lodnej dopravy, teda veľkých znečisťovateľov, ktorí za emisie platia priamo. Cena povolenky v ňom sa začiatkom októbra pohybovala okolo 82 eur za tonu CO2.
ETS2 je samostatný systém s vlastným trhom aj cenou. Ten podstatný rozdiel je v tom, kto platí. Povolenky nebudú kupovať domácnosti ani vodiči, ale dodávatelia palív, teda firmy, ktoré uvádzajú na trh plyn, benzín, naftu či uhlie. Na rozdiel od súčasného systému sa v ETS2 všetky povolenky dražia, žiadne sa nerozdávajú zadarmo. Háčik je v tom, že dodávatelia si zvýšené náklady takmer isto započítajú do cien, takže ich napokon zaplatí každý, kto tankuje alebo kúri fosílnymi palivami, teda každý.
Ako to bude fungovať a koľko si priplatíme?
Dodávatelia palív budú musieť za každú tonu CO2, ktorá vznikne spálením nimi predaných palív, odovzdať jednu povolenku, vždy do 31. mája nasledujúceho roka. Pre rok 2028 sa má vydražiť o 30 percent viac povoleniek, aby mal trh na začiatku dostatok likvidity. Aby však cena hneď na začiatku nevystrelila, EÚ odklepla akúsi cenovú brzdu. Ak cena povolenky prekročí 45 eur za tonu, konkrétne v cenách roka 2020, z rezervy sa na trh uvoľní 40 miliónov dodatočných povoleniek (namiesto pôvodných 20 miliónov). Nejde však o pevný strop, cena môže zostať aj nad touto hranicou. Analytici očakávajú, že povolenka bude v roku 2028 stáť približne 50 eur za tonu, zatiaľ čo do roku 2032 by mohla stúpnuť na 90 eur.
A teraz k cenám, respektíve dopadom na naše peňaženky. Spálením litra benzínu vznikne približne 2,3 kg CO2 a pri nafte zhruba 2,7 kg. Pri cene povolenky 45 eur za tonu a s 23-percentnou DPH by to znamenalo zdraženie benzínu približne o 13 centov a nafty asi o 15 centov na liter. Pri cene 60 eur za tonu by išlo o 17 centov pri benzíne a takmer 20 centov pri nafte. Pri 90 eurách, s ktorými analytici počítajú na začiatku 30. rokov, by liter benzínu zdražel približne o 25 centov a nafty o 29 centov.
Pre porovnanie, v 40. týždni tohto roka stál liter benzínu 95 u nás v priemere 1,845 eura a nafta 1,972 eura. Už pri cene 45 eur za tonu by tak benzín pri dnešných cenách zdražel približne o 7 percent a nafta o 7,5 percenta. Ak ročne najazdíte 12-tisíc kilometrov so spotrebou 6,5 litra benzínu na 100 kilometrov, natankujete za rok približne 780 litrov. Pri cene povolenky 45 eur by ste si priplatili zhruba 99 eur ročne, pri 60 eurách 132 eur a pri 90 eurách takmer 200 eur. Pri dieselovom aute s rovnakým nájazdom a spotrebou 6 litrov by to bolo približne 106, 141 a 212 eur.
A pri kúrení to môže byť ešte horšie, pretože práve na vykurovanie slovenské domácnosti spotrebujú najviac energie, až 68 percent. Len zemný plyn tvorí asi 64,5 percenta energetického mixu domácností. Sú to síce trochu staršie, no stále smerodajné dáta. Spálením jednej megawatthodiny plynu vznikne približne 0,2 tony CO2. Pri cene povolenky 45 eur a to znamená približne 11 eur na každú megawatthodinu, pri 60 eurách asi 15 eur a pri 90 eurách okolo 22 eur. Tieto sumy zahŕňajú aj 23-percentnú DPH. Byt s ročnou spotrebou 10 MWh plynu by si tak priplatil približne 112 eur ročne pri cene 45 eur za tonu, 149 eur pri 60 eurách a 224 eur pri 90 eurách. Rodinný dom so spotrebou 15 MWh by zaplatil zhruba 168, 224 alebo 335 eur ročne a väčší alebo horšie zateplený dom so spotrebou 20 MWh až 224, 298 alebo 447 eur.
Koľko si teda treba nachystať?
Ak to celé spočítate pre typickú rodinu v rodinnom dome so spotrebou 15 MWh plynu a s benzínovým autom, ktoré najazdí 12-tisíc kilometrov ročne, dodatočný náklad pri cene povolenky 45 eur vychádza približne na 267 eur ročne, teda zhruba 22 eur mesačne. Pri 50 eurách, ktoré analytici očakávajú v roku 2028, by to bolo okolo 296 eur ročne, čiže asi 25 eur mesačne. Pri 60 eurách by išlo o 355 eur ročne, takmer 30 eur mesačne. Ak by sa cena na začiatku 30. rokov dostala na 90 eur, rodina by zaplatila až 533 eur ročne, teda vyše 44 eur mesačne.
Upozorňujeme však, že ide o modelový prepočet, nie o presnú predpoveď. Skutočný dopad bude závisieť od trhovej ceny povoleniek, od toho, akú časť nákladov dodávatelia prenesú na zákazníkov, a pri plyne aj od cenovej regulácie pre domácnosti. Do výpočtu tiež nie sú započítané nepriame efekty, napríklad drahšia doprava tovaru.
Máme ale aj dobré správy. Časť výnosov z ETS2 sa má vrátiť ľuďom cez Sociálno-klimatický fond. Ten má v rokoch 2026 až 2032 mobilizovať najmenej 86,7 miliardy eur, vrátane 25-percentného spolufinancovania členských štátov. Peniaze majú ísť zraniteľným domácnostiam, zraniteľným používateľom dopravy a mikropodnikom, napríklad na zatepľovanie, výmenu kúrenia alebo čistejšiu, teda ekologickejšiu dopravu.
