Budúcnosť plynových kotlov na Slovensku vyvoláva otázky už niekoľko rokov. Európska únia totiž postupne sprísňuje pravidlá vykurovania budov a od členských štátov požaduje výrazné znižovanie emisií. Pre mnohé domácnosti, ktoré sa spoliehajú na zemný plyn, to môže znamenať zásadné zmeny. Medzitým však pribudli nové pravidlá, pričom Slovensko už schválilo zákon, ktorý časť európskych požiadaviek prenáša do našej legislatívy.
Novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov schválil parlament 15. septembra 2026 a v Zbierke zákonov bola zverejnená 8. októbra. Väčšina zmien pritom nadobudne účinnosť 1. januára 2027. Nová legislatíva vychádza z európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorej cieľom je postupne obmedziť závislosť budov od fosílnych palív.
Plynové kotly nezakážu zo dňa na deň
Schválený zákon nezavádza plošnú povinnosť okamžite vymeniť funkčný plynový kotol. Domácnosti tak môžu svoje súčasné vykurovacie zariadenia naďalej používať. Európska smernica však počíta s ich postupným útlmom a stanovuje rok 2040 ako orientačný termín ukončenia využívania kotlov spaľujúcich fosílne palivá. To však neznamená, že v roku 2040 budú musieť všetci Slováci svoje kotly automaticky demontovať. Európska komisia totiž vysvetľuje, že cieľ možno dosiahnuť nielen výmenou zariadení, ale aj prechodom na obnoviteľné palivá, napríklad biometán. Členské krajiny musia pripraviť vlastné opatrenia, ktorými postupne obmedzia vykurovanie fosílnymi palivami.
Jedna z významných zmien pritom začala platiť už v januári 2025. Členské štáty odvtedy podľa európskych pravidiel nesmú poskytovať nové finančné stimuly na inštaláciu samostatných kotlov využívajúcich fosílne palivá, okrem presne stanovených výnimiek. Podpora však môže pokračovať pri hybridných systémoch, ktoré využívajú významný podiel energie z obnoviteľných zdrojov.
Od roku 2030 prídu prísnejšie podmienky
Oveľa zásadnejšia zmena čaká novostavby. Podľa schváleného slovenského zákona budú musieť od 1. januára 2030 všetky nové budovy spĺňať štandard nulových emisií. V prípade nových budov vo vlastníctve verejných subjektov sa táto povinnosť začne uplatňovať už od roku 2028. Takéto budovy nesmú pri svojej prevádzke produkovať emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív priamo na mieste. Bežný plynový kotol spaľujúci zemný plyn preto nebude vhodným riešením. Využiť sa budú môcť napríklad tepelné čerpadlá, obnoviteľné zdroje energie alebo vhodné systémy centrálneho zásobovania teplom.
Existujúcich budov sa zatiaľ týkajú predovšetkým dlhodobé ciele obnovy. Slovensko musí pripraviť opatrenia na postupné znižovanie spotreby energie a emisií s výhľadom do roku 2050. Konkrétne kroky má bližšie určiť národný plán obnovy budov. Jeho konečnú verziu majú členské krajiny predložiť Európskej komisii do 31. decembra 2026.
Pri plánovanej rekonštrukcii alebo výmene starého kotla sa teda oplatí zohľadniť aj budúce pravidlá, náklady na prevádzku a dostupnosť podpory. Slovenská inovačná a energetická agentúra napríklad prostredníctvom programu Zelená domácnostiam podporuje investície do obnoviteľných zdrojov energie vrátane tepelných čerpadiel.
