Mnoho Slovákov, ktorí majú nadpriemerné príjmy, posiela každý mesiac do štátnej kasy skutočne veľké sumy. Robia to s celkom logickou predstavou, že sa im táto investícia na staré kolená vráti, teda že im štát dopraje primeranú, respektíve nadštandardnú penziu. No žiaľ, náš dôchodkový systém takto nastavený nie je.
Štát uplatňuje prísny princíp solidarity, čo v praxi znamená, že ľuďom s vyššími platmi ich zásluhy pri výpočte čiastočne škrtne. Je teda obrovský nepomer medzi tým, koľko peňazí do Sociálnej poisťovne za život odvediete, a tým, čo dostanete za odmenu na staré kolená.
Problém sa ukrýva vo vzorci, podľa ktorého úradníci počítajú penziu. Ten pozostáva z počtu odpracovaných rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a takzvaného priemerného osobného mzdového bodu. Práve tento bod porovnáva váš osobný príjem s priemernou mzdou v našom hospodárstve.
Ak zarábate presný priemer, štát vám prizná hodnotu 1. Akonáhle však zarábate viac, tento koeficient už nerastie úmerne k vášmu platu. V tomto bode prichádza na scénu krátenie.
Z vyšších platov uznajú len časť
Plnú hodnotu tohto mzdového bodu vám systém prizná len do hranice 1,25-násobku priemernej mzdy. Z akejkoľvek časti vášho príjmu, ktorá sa nachádza v pásme od 1,25 až po trojnásobok priemeru, vám štát do dôchodku započíta už len 68 percent.
Ešte horšie sú na tom ľudia, ktorých plat prekračuje trojnásobok priemernej mzdy. Na peniaze, ktoré zarobia nad túto hranicu, sa pri výpočte dôchodku neprihliada vôbec. V očiach štátu akoby ani neexistovali.
V reálnom živote to vyzerá tak, že ak máte dvojnásobok priemernej mzdy, nezískate koeficient 2, ale iba 1,76. Človek, ktorý zarába trojnásobok, sa musí uspokojiť s hodnotou 2,44. Tento zvláštny systém dokonca vedie k celkom absurdným výsledkom. Ak má totiž nejaký zamestnanec či živnostník plat vo výške päťnásobku priemeru, z prvého piliera dostane úplne rovnaký dôchodok ako ten, kto zarába len trojnásobok.
Celé sa to ešte viac zamotá, keď sa pozrieme na samotné sociálne odvody. Maximálny mesačný vymeriavací základ pre tieto platby v tomto roku dosahuje sumu až 16 764 eur. Ľudia s vysokými príjmami tak povinne prispievajú do systému z obrovských súm, no štát ich peniaze nepoužije na to, aby im v budúcnosti zabezpečil zaslúžený nadštandard. V rámci solidarity ich presmeruje na dorovnávanie penzií pre tých občanov, ktorí majú podpriemerné mzdy.
Prečo? Systém by to nezvládol
Možno sa pýtate, prečo vôbec štát vymyslel a udržiava takýto celkom nespravodlivý systém. Hlavným dôvodom je priam alarmujúci stav hospodárenia Sociálnej poisťovne.
Náš prvý pilier funguje priebežne. To znamená, že peniaze, ktoré doň dnes pošlú ľudia, ktorí aktuálne pracujú, okamžite odchádzajú na účty súčasných dôchodcov. Tieto prostriedky však ani zďaleka nestačia na to, aby pokryli všetky výdavky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pritom upozorňuje, že deficit systému dosahuje približne 1,5 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP).
Celkom trefne to zhrnul bývalý minister práce a daňový expert Jozef Mihál. Vyčíslil, že Sociálna poisťovňa dokáže z vyzbieraných odvodov pokryť iba približne 10 mesačných výplat dôchodkov. Štát však seniorom ročne vypláca 12 riadnych penzií a k tomu navyše ešte aj plný 13. dôchodok.
Každý rok tak vzniká obrovská diera v hodnote okolo 2,5 miliardy eur. Štát však musí tieto peniaze odniekiaľ vziať, takže chýbajúce miliardy jednoducho dotuje zo štátneho rozpočtu a požičiava si ich na úkor iných dôležitých oblastí.
A žiaľ, do budúcna to zrejme nebude lepšie. Práve naopak. Do dôchodkového veku totiž postupne odchádzajú mimoriadne silné populačné ročníky. Slovensko má zároveň dlhodobý problém s nízkou pôrodnosťou a mnohí mladí ľudia odchádzajú pracovať či žiť natrvalo do zahraničia. RRZ s ohľadom na tieto údaje odhaduje, že Slovensko do roku 2060 stratí približne 20 percent zo svojej pracovnej sily. Tým pádom naozaj hrozí, že na penzie v budúcnosti nebude mať kto robiť.
Schodok v dôchodkovom systéme by sa tak mohol postupne vyšplhať až na 3,9 percenta nášho HDP. Budúce vlády tak zrejme nebudú mať na výber a pristúpia k veľmi nepopulárnym krokom. Hovoríme o ďalšom zvyšovaní odvodov, predlžovaní veku odchodu do penzie alebo oveľa pomalšej valorizácii.
Pre ľudí s vyššími platmi to pravdepodobne prinesie ešte agresívnejšie krátenie ich zásluh, z čoho vyplýva, že spoliehať sa na štátny dôchodok je dnes obrovský hazard.
Konajte na vlastnú päsť, kým je čas
Asi rozumným riešením je zobrať zodpovednosť za svoju budúcnosť na vlastné plecia. Z vašich celkových 18 percent starobných odvodov totiž momentálne smerujú do druhého piliera iba 4 percentá, zatiaľ čo zvyšných 14 percent pohltí priebežný systém.
Druhý pilier síce nedokáže plne nahradiť prepad vašej životnej úrovne, no pre tých, ktorí zarábajú lepšie, má jednu obrovskú výhodu. Peniaze, ktoré sa vám tam nazbierajú, štát vôbec nekráti, teda sa vám zhodnocujú v plnej výške. Oplatí sa preto skontrolovať, či máte svoje úspory správne nastavené v indexových negarantovaných fondoch, ktoré dlhodobo zarábajú oveľa viac ako tie dlhopisové.
Ak si chcete vybudovať vlastný vankúš, odborníci odporúčajú začať s pravidelným investovaním. Ešte predtým si však určite vytvorte takzvanú železnú rezervu. Tieto peniaze by mali pokryť vaše bežné výdavky na 3 až 6 mesiacov a mali by ste ich mať uložené na bezpečnom a rýchlo dostupnom mieste, napríklad na sporiacom účte.
Vďaka tejto rezerve nebudete musieť v prípade výpadku príjmu predávať svoje investície pod cenu.
Pre väčšinu ľudí sú na dlhodobé budovanie majetku ideálne široko diverzifikované indexové fondy. V praxi to funguje tak, že namiesto stávky na jednu konkrétnu firmu vlastníte malý zlomok zo stoviek či tisícok najsilnejších podnikov z celého sveta.
Tieto fondy majú len minimálne poplatky a na Slovensku pre ne platí daňová výhoda. Ak takýto fond držíte bez predaja aspoň 1 rok, celý váš výnos je úplne oslobodený od dane z príjmov. Kľúčom k úspechu je však začať čo najskôr, byť dôsledný a využiť naplno aj príspevky, ktoré vám zamestnávateľ posiela do tretieho piliera. Pri investovaní je dôležitejší skôr čas, než suma, čo je téma, ktorej sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
