Štátna pokladnica čelí obrovskému tlaku, pričom ani tri kolá prísnych konsolidačných opatrení zatiaľ nepriniesli vytúžené ozdravenie. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) prišiel s nelichotivou správou o tom, ako naša krajina hospodári, respektíve hospodárila v prvej polovici tohto roka.
Ekonomika trpí pre výrazný pokles súkromných investícií a celkovú situáciu zhoršujú aj vonkajšie faktory, akými sú vojna na Ukrajine, napätie na Blízkom východe či neistota na svetových trhoch. Výsledkom je, že hrubý dlh verejnej správy môže na konci roka 2026 naraziť na úroveň 63,7 percenta, čo v prepočte predstavuje 92 miliárd eur. Informáciu priniesol Teraz.sk.
Každý novorodenec má dlh vyše 16-tisíc eur
Ľubomír Andrassy, šéf NKÚ, upozorňuje, že napriek veľkej snahe šetriť sa náš dlh nebezpečne šplhá k hranici 90 miliárd eur. Ak si toto číslo rozmeníme na drobné, znamená to, že každý jeden občan Slovenska, od novorodenca až po najstaršieho seniora, má momentálne na pleciach pomyselný dlh vo výške 16 700 eur.
Štát totiž nemá vlastné peniaze a každé jedno euro, ktoré si požičia, nakoniec zaplatia bežní ľudia. Len za prvých šesť mesiacov tohto roka sme na samotné obsluhovanie a splácanie tohto dlhu minuli vyše 1,4 miliardy eur, čo je oproti minulému roku nárast o 390 miliónov eur.
Vláde sa síce podarilo vybrať viac peňazí, keďže príjmy za prvý polrok medziročne stúpli o 6,8 percenta, no to ani zďaleka nestačí. Pomohla by silnejšia spotreba domácností a mierne vyššie platy, ktoré by sa následne odrazili na lepšom výbere dane z pridanej hodnoty.
Kontrolóri však vidia obrovské riziká v tom, že si úrady vôbec nevyhodnocujú reálne dopady nových opatrení, ako tomu bolo napríklad pri transakčnej dani či celkovom vyššom zdanení práce. Hospodárstvo môžu ďalej dusiť rastúce ceny energií, drahšie pohonné hmoty a dlhodobo neriešená, práveže sa stále zhoršujúca demografická kríza.
Najviac peňazí zhltnú dôchodky a zdravotníctvo
Najväčšou finančnou záťažou pre verejnú správu sú v súčasnosti výdavky na dôchodky. Sociálna poisťovňa len za prvý polrok na dôchodkových dávkach vyplatila viac ako 6,1 miliardy eur. To je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárast o 3,7 percenta. Až 82 percent zo všetkých týchto peňazí pritom smerovalo priamo na starobné a predčasné starobné dôchodky. Druhú najväčšiu položku zhltli invalidné penzie.
Samostatnou, asi už tradične, je slovenské zdravotníctvo. NKÚ upozorňuje poslancov aj ministerstvo, že celkové dlhy v tomto rezorte dosiahli na začiatku tohto roka až 2,4 miliardy eur. Len 13 najväčších verejných univerzitných a fakultných nemocníc si pred sebou tlačí sekeru 1,4 miliardy eur.
Situáciu pritom ešte väčšmi zhoršuje fakt, že samotné ministerstvo zdravotníctva ako hlavný správca momentálne nemá v rukách overené dáta za prvý polrok. Nedávno sa totiž menil systém, akým nemocnice nahlasujú svoje ekonomické čísla. Presné údaje by mali byť známe až niekedy koncom septembra.
Podľa Andrassyho sú tieto čísla jasným úkazom, že riadenie financií v krajine má vážne trhliny. A má ich aj napriek tomu, že sa mu všetci dokopy skladáme 10 miliárd eur ročne.
Kontrolóri okrem toho varujú pred ďalším rizikom, ktorým je odstupovanie miliónových dlhov štátnych nemocníc do rúk súkromnej firmy. Tá sa špecializuje výhradne na skupovanie a kapitalizáciu cudzích pohľadávok, čo môže v blízkej dobe priniesť štátu ešte väčšie komplikácie.
