To, že Slovensko má z hľadiska priemernej mzdy čo dobiehať, nie je žiadnym tajomstvom. Rozdiely medzi nami a bohatšími európskymi ekonomikami sú naďalej priepastné. Nelichotivé vysvedčenie prinieslo aj nedávne medzinárodné porovnanie ročných hrubých príjmov za rok 2025. Spomedzi všetkých hodnotených členských štátov Európskej únie sme skončili úplne na chvoste. Citeľne teda zaostávame aj za okolitými štátmi.
Aby sme boli konkrétnejší, podľa zverejnených údajov dosiahla priemerná ročná hrubá mzda na Slovensku 19 590 eur, čo v prepočte na mesiac vychádza na 1 633 eur v hrubom. V zozname 27 európskych štátov malo nižšie číslo už iba Turecko. Treba však dodať, že štatistika neobsahuje kompletný zoznam členov Únie. Chýbajú v nej tradične nízkopríjmové ekonomiky, ako sú Bulharsko či Rumunsko.
Ako sme spomenuli, porovnávať sa veľmi nemôžeme ani s našimi susedmi. V Maďarsku dosiahol ročný priemer 21 257 eur, v Českej republike 23 685 eur a v Poľsku sa vyšplhal až na 24 940 eur. Lepšie dopadli dokonca aj južné štáty, ktoré si v minulosti prešli ťažkými krízami. Portugalsko vykázalo ročný priemer na úrovni 24 254 eur a Grécko dokonca prekročilo hranicu 26 500 eur.
Najväčšie sú rozdiely oproti západu
Väčšinu asi neprekvapí, že najvyššie priemerné zárobky si držia štáty západnej a severnej Európy. Na čele stojí Švajčiarsko s priemerným ročným platom až 107 487 eur v hrubom, čo v prepočte vychádza na zhruba 8 957 eur mesačne. Za ním nasleduje Island so sumou 85 950 eur a Luxembursko so 77 844 eurami. V Nemecku dosiahli priemerné zárobky 66 700 eur, v susednom Rakúsku 63 054 eur a v Belgicku 62 348 eur.
Švajčiarsky priemer tak viac ako päťnásobne prevyšuje ten slovenský. Samotné čísla na výplatných páskach však odrážajú celkové nastavenie hospodárstva. Výšku platov totiž určuje produktivita práce, prítomnosť odvetví s vysokou pridanou hodnotou, vzdelanie ľudí aj vyjednávacia pozícia odborov.
Kým vyspelé štáty ťažia z technologických a finančných služieb, Slovensko zostáva silne naviazané na priemyselnú výrobu a montážne fabriky. To sú pracovné pozície, na ktorých sa dlhodobo zarába oveľa menej.
Koľko zarábame vs. to, čo si môžeme kúpiť
Samotná hrubá mzda navyše nehovorí celý príbeh, pretože zásadnú rolu zohrávajú reálne životné náklady, respektíve kúpna sila. Inak povedané, za rovnakú sumu peňazí si človek v rôznych štátoch nakúpi odlišný objem tovarov a služieb.
Na presnejšie porovnanie životnej úrovne preto ekonómovia používajú prepočet cez paritu kúpnej sily, ktorý vyrovnáva rozdiely v cenách potravín, energií, nájmov a bežných služieb.
Pri zohľadnení cenových hladín sa je odstup Slovenska od bohatších krajín síce menší, no stále zreteľný. Slovenský hrubý príjem po prepočte na paritu kúpnej sily dosahuje úroveň približne 38 118 dolárov, respektíve okolo 32 700 eur. Hoci nám tento vykresľuje o niečo priaznivejší obraz, faktom zostáva, že pri raste miezd sme voči okolitým krajinám stále dosť pozadu.
Problém priemernej mzdy
Priemerná mzda sa často používa ako hlavný ukazovateľ životnej úrovne. Háčik je v tom, že sa v nej mnohí jednoducho nenájdu. A má to logické vysvetlenie.
Matematický priemer totiž trpí jednou zásadnou slabinou. Berie do úvahy všetky mzdy v ekonomike, sčíta ich a vydelí počtom pracujúcich. Problém nastáva vtedy, keď do rovnice vstúpi relatívne malá skupina ľudí s extrémne vysokými zárobkami. Manažéri veľkých firiem, špičkoví IT špecialisti či úspešní podnikatelia potiahnu celkový priemer výrazne nahor. Výsledkom je, že zhruba 60 až 65 percent všetkých zamestnancov na Slovensku v realite zarába menej, než koľko udáva priemerná mzda.
Práve preto sa ekonómovia a štatistici čoraz viac opierajú o ukazovateľ s oveľa lepšou výpovednou hodnotou, a síce mediánovú mzdu. Medián si môžete predstaviť tak, že by sme všetkých pracujúcich ľudí v krajine postavili do jedného dlhého radu, od toho s najnižším platom až po toho s najvyšším. Medián je presná hodnota človeka, ktorý stojí presne uprostred tohto radu.
Výhoda mediánu je v tom, že ho neskresľujú extrémne výkyvy na vrchole rebríčka. Ak generálnemu riaditeľovi banky stúpne plat o desaťtisíce eur, priemerná mzda v štáte poskočí nahor, no medián zostane úplne rovnaký. Medián vám teda povie, čo zarába skutočne „typický“ alebo „stredný“ občan danej krajiny, a preto oveľa lepšie odráža každodennú realitu bežnej pracujúcej väčšiny.
