Výška platov patrí v našej spoločnosti medzi najcitlivejšie, no zároveň najdôležitejšie témy. Platy totiž najvernejšie zrkadlia reálnu životnú úroveň obyvateľov. Nedávna regionálna štatistika práce za rok 2025, ktorú zverejnil Štatistický úrad Slovenskej republiky, priniesla detailný pohľad na výplatné pásky naprieč všetkými kútmi krajiny. Výsledky ukazujú viaceré skutočnosti, vrátane tej, že rozdiely medzi jednotlivými okresmi sú stále obrovské.
Celoštátny priemer mesačnej mzdy za všetky regióny dosiahol vlani úroveň 1 864 eur. Medziročne ide o celkom slušný posun smerom nahor, keďže priemerná výplata narástla o 115 eur, respektíve o 6,6 percenta. Tento priemer však neodráža úplne presnú realitu všetkých ľudí. Zatiaľ čo v najchudobnejšom regióne nedosiahli ani na hranicu 1 300 eur, v najbohatšej časti hlavného mesta sa zárobky približovali k sume 2 500 eur.
Priemer ťahá nahor len hŕstka regiónov
Keď si štatistiky rozparcelujeme na regióny, veľmi rýchlo zistíme, že celonárodný priemer je pre väčšinu pracujúcich skôr snom než bežnou vecou. Až v 65 zo 79 okresov nedosahovala priemerná mzda úroveň 1 864 eur. Nadpriemerné zárobky tak štatistici zaznamenali len v 14 okresoch.
Okrem väčšiny územia Bratislavského kraja sa do tejto úspešnejšej skupiny prebojovali tri košické okresy a k nim okresy Trnava, Púchov, Ružomberok a Žilina. V týchto regiónoch ťahali platy nahor najmä silné priemyselné a obchodné podniky.
Hranicu 2 000 eur v mesačnom priemere dokázalo pokoriť iba šesť okresov. Išlo o päť bratislavských okresov a mestskú časť Košice II. Na samotnom vrchole celého rebríčka sedí okres Bratislava I, kde priemerný plat vystrelil na 2 455 eur.
Na opačnej strane spektra máme 19 okresov, v ktorých zamestnanci zarobili v priemere menej ako 1 500 eur mesačne. Ide najmä o okresy na juhu a východe krajiny, ako sú Poltár, Svidník, Medzilaborce, Sabinov, Krupina, Bardejov, Sobrance, Rimavská Sobota či Kežmarok.
Úplne najnižšie výplaty mali zamestnanci v okrese Veľký Krtíš, konkrétne s priemerom 1 294 eur. V porovnaní s bratislavským Starým Mestom je to rozdiel až 1 162 eur. Inak povedané, ľudia v tomto regióne zarobili v priemere len polovicu toho, čo pracujúci v centre metropoly.
Niekde platy rástli rýchlo, inde stáli
Dobrou správou je, že z hľadiska medziročného porovnania si polepšila takmer celá republika. Priemerná mzda stúpla vo všetkých okresoch s výnimkou jediného, ktorým bol okres Košice III. Dvojciferný rast v rozmedzí od 10 do 14 percent si však pripísalo iba deväť okresov. Najviac si polepšili pracujúci v okresoch Košice II, Banská Štiavnica a Martin.
Boli však aj miesta, kde peňaženky rast takmer nepocítili. Najpomalšie tempo, ktoré nedosiahlo ani len jedno percento, evidovali štatistiky v okresoch Bratislava III, Kysucké Nové Mesto a Poltár.
V ktorých odvetviach sa točí najviac peňazí
Celkovo zamestnávatelia vyplatili na mzdách a náhradách za prácu sumu 36,7 miliardy eur. V porovnaní s vlaňajškom je to nárast o 7 percent, teda okolo 2,4 miliardy eur.
Z celkového balíka, teda takmer 37 miliárd eur, pretiekla nadpolovičná väčšina, presne 51 percent, cez deväť sektorov hospodárstva. Vôbec najviac peňazí putovalo zamestnancom vo verejnej správe, obrane a povinnom sociálnom zabezpečení, kde mzdové náklady zhltli 3,7 miliardy eur. Druhú priečku obsadilo školstvo a vzdelávanie s objemom 3,2 miliardy eur, a hneď za ním nasledovalo zdravotníctvo, v ktorom pracovníci dostali 2,8 miliardy eur.
V súkromnej sfére sa najviac darilo maloobchodu, ktorý ako jediný prekročil métu dvoch miliárd eur. Viac než jednu miliardu eur na výplaty minuli aj odvetvia ako veľkoobchod, programovanie, poradenstvo či pozemná a potrubná doprava. Z výrobného sektora dokázala miliardovú hranicu preskočiť iba výroba motorových vozidiel.
Keď však zrátame celý slovenský priemysel zložený z 34 jednotlivých odvetví, zamestnanci v ňom dohromady zinkasovali 9,3 miliardy eur.
