Ceny elektriny aj zemného plynu na európskych burzách v priebehu 39. týždňa klesli, plyn si dokonca odpísal takmer 10 % svojej hodnoty. Napriek tomuto poklesu však obe komodity zostávajú výrazne nad úrovňami, akým sa Európania tešili začiatkom roka, respektíve pred začiatkom vojny v Iráne.
Zemný plyn s dodaním v nasledujúcom mesiaci sa v piatok (25. septembra) na holandskom virtuálnom uzle TTF, ktorý slúži ako referenčný cenový bod pre celú Európu, predával za 72,07 eura za megawatthodinu. Týždeň predtým sa jeho cena pohybovala na úrovni 79,52 eura za megawatthodinu, čo bolo tesne pod dvojročným maximom.
Pokles teda predstavoval 9,36 %. Plyn sa vrátil približne na úroveň, na akej bol ešte začiatkom tohto mesiaca.
Rovnakým smerom, hoci pomalším tempom, sa vydala aj cena elektriny. Elektrická energia pre Slovensko s dodaním v nasledujúcom roku sa na pražskej burze PXE minulý piatok obchodovala za 146,31 eura za megawatthodinu. Týždeň predtým to bolo 149,28 eura za megawatthodinu. Pokles teda činí necelé 2 % (1,99 %).
Plyn v poslednej dobe výrazne zdražoval
Európske burzové ceny plynu počas leta a začiatku jesene vykázali obrovský nárast. Ešte v auguste sa TTF obchodoval okolo 66 eur za megawatthodinu, no v priebehu septembra prekročil hranicu 80 eur za megawatthodinu, čo bola najvyššia hodnota za posledné tri roky, informuje GMK Center.
Mohla za to kombinácia viacerých faktorov. Zásobníky plynu v Európe sú pred zimou na najnižšej úrovni pre toto ročné obdobie od roku 2011, k čomu sa pridáva aj rastúce riziko konfliktov, ktoré ohrozujú dodávky, ako aj súťaženie o dovoz skvapalneného plynu (LNG) s ázijskými trhmi.
Črtá sa ďalšie prímerie
Piatkový pokles ceny plynu priamo súvisel s vývojom situácie na Blízkom východe. V polovici týždňa sa totiž po dlhých mesiacoch obnovili priame rozhovory medzi americkými a iránskymi vyjednávačmi, ktorí sa stretli na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aráqčí následne predstavil plán, podľa ktorého by Irán bol ochotný do siedmich dní znovu otvoriť Hormuzský prieliv, teda kľúčovú tepnu pre svetový obchod s ropou a plynom, a to výmenou za ukončenie americkej námornej blokády iránskych prístavov a zmiernenie sankcií na iránsky vývoz ropy.
Práve náznak možného zmiernenia napätia v regióne, cez ktorý prechádza značná časť svetových dodávok energetických surovín, dočasne upokojil trhy a stlačil ceny plynu. Treba však dodať, že situácia je stále mimoriadne nestabilná. Ako píše WSJ, americký prezident Donald Trump krátko po náznaku ústupku návrh na dočasné prímerie odmietol. Podľa dostupných informácií počíta s obnovením vojenských operácií proti Iránu po novembrových voľbách.
Obe strany sa navyše stále nevedia zhodnúť na tom, kto má urobiť prvý krok. Teherán požaduje zrušenie americkej blokády ešte pred otvorením prielivu, Washington naopak žiada konkrétny pokrok pri samotnom prielive. Pokles ceny plynu z konca septembra preto treba vnímať skôr ako reakciu na dočasné zmeny v rétorike. Zatiaľ nedošlo na žiadnu konkrétnu dohodu.
Prepojenie s elektrinou
Vývoj cien plynu má priamy dosah aj na cenu elektriny, a to z jednoduchého, no dôležitého dôvodu. Značná časť európskej výroby stále závisí od plynových elektrární, ktoré sa v rámci burzového systému určovania ceny (takzvaného merit order) často stávajú posledným, a teda najdrahším zdrojom, ktorý treba na pokrytie aktuálnej spotreby.
Práve cena tejto poslednej jednotky následne určuje výslednú burzovú cenu pre celý trh, aj pre elektrinu vyrobenú z lacnejších zdrojov (veterné či vodné elektrárne). Ak teda zlacnie plyn, prakticky okamžite sa to prejaví aj na cene elektriny, hoci menej výrazne, ako to bolo vidno aj v uplynulom týždni.
Analytici pripomínajú, že aj napriek miernemu poklesu cien je situácia pred blížiacou sa zimou skôr napätá. Viaceré prognózy naďalej počítajú s tým, že ak sa dodávky energetických surovín z Blízkeho východu nebudú v priebehu budúceho roka postupne normalizovať, cena plynu na TTF by sa mohla opäť vrátiť nad hranicu 100 eur za megawatthodinu.
Práve preto budeme musieť sledovať ďalší vývoj rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom. Práve ich verdikty totiž budú mať priamy vplyv aj na to, čo nás čaká na faktúrach za energie.
