Odvody, ktoré ľudia platia na starobné poistenie, už dlho nestačia na to, aby pokryli vyplácanie starobných dôchodkov. Tento rok chýbajú Sociálnej poisťovni podľa rozpočtu približne tri miliardy eur. Rozdiel dopĺňa štát z “vlastného”, ale aj peniaze z rezervného fondu solidarity a z fondov, ktoré sú v prebytku. Poisťovňa tvrdí, že postupuje podľa zákona. Odborníci jej však vyčítajú, že ľudia tak nevidia, koľko ich dôchodky naozaj stoja.
Sociálna poisťovňa nemá jeden spoločný účet, ale niekoľko samostatných fondov. Odvody na starobné poistenie idú do základného fondu starobného poistenia, odvody na invalidné poistenie do fondu invalidného poistenia, odvody v nezamestnanosti do ďalšieho fondu a podobne. Problém je v tom, že fond, z ktorého sa platia starobné dôchodky, má dlhodobo oveľa väčšie výdavky, ako sú jeho príjmy z odvodov. O aký veľký rozdiel ide, ukazuje už rozpočet na tento rok. Z fondu starobného poistenia má poisťovňa vyplatiť približne 11,8 miliardy eur, no z odvodov na starobné poistenie získa len asi 8,6 miliardy eur. Odvody teda pokryjú zhruba 72 percent výdavkov, na zvyšok tak chýba okolo 3,3 miliardy eur.
Diera sa zapĺňa z viacerých zdrojov
Prvým zdrojom je štát. Sociálna poisťovňa na tento rok počíta s transfermi zo štátneho rozpočtu vo výške približne 2,3 miliardy eur. Ďalšie peniaze idú z rezervného fondu solidarity, do ktorého zamestnávatelia odvádzajú 4,75 percenta z hrubej mzdy zamestnanca. Fond má tento rok získať asi 1,9 miliardy eur a podľa rozpočtu z neho na konci roka nezostane nič, nakoľko celý pôjde na dôchodky. Tretím zdrojom sú fondy, ktoré hospodária s prebytkom. Fond invalidného poistenia by mal mať tento rok podľa údajov Sociálnej poisťovne prebytok približne 900 miliónov eur a fond poistenia v nezamestnanosti okolo 390 miliónov eur. Aj tieto peniaze použije poisťovňa na to, aby osekala dlh v starobnom poistení.
Michal Tariška, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pre STVR potvrdil, že to takto naozaj funguje. Podľa neho poisťovňa dlh v dôchodkovom poistení skutočne dotuje z iných fondov a k tomu aj transferom zo štátneho rozpočtu. Zdôraznil však, že postupuje v súlade so zákonom. Zákon o sociálnom poistení presuny medzi fondmi naozaj umožňuje, preto ich poisťovňa využíva už roky. Napríklad v prvom polroku 2023 presunula do fondu starobného poistenia z iných fondov vyše 1,2 miliardy eur. Najviac, 620 miliónov eur, išlo z rezervného fondu solidarity, 410 miliónov z fondu invalidného poistenia a 150 miliónov z fondu v nezamestnanosti. Menšie sumy prišli aj z úrazového a garančného fondu.
Na dôchodky ide viac, než si myslíte
Odvody na starobné poistenie sú oficiálne 18 percent z hrubej mzdy. Zamestnanec platí 4 percentá a zamestnávateľ 14 percent. Ak je človek sporiteľom v druhom pilieri, 4 percentá z toho idú na jeho účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti a do Sociálnej poisťovne odíde menej. Ekonóm a bývalý štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna však upozorňuje, že skutočné náklady na dôchodky sú oveľa vyššie. Ak sa do rovnice dosadia aj peniaze z rezervného fondu solidarity a presuny z iných fondov, na starobné dôchodky ide približne 26 percent z hrubej mzdy. Štát by to podľa neho mal povedať otvorene, aby ľudia vedeli, koľko ich dôchodkový systém naozaj stojí.
Takže napríklad, pri hrubej mzde 1 500 eur predstavuje 18 percent sumu 270 eur mesačne. Ak je skutočný podiel 26 percent, na dôchodky ide z takejto mzdy približne 390 eur, teda o 120 eur viac, než ukazujú oficiálne sadzby. Neznamená to, že by ľudia platili niečo navyše. Sú to peniaze, ktoré odvádzajú pod iným názvom, napríklad do rezervného fondu solidarity, na invalidné poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti, a ktoré potom skončia v dôchodkoch.
Z pohľadu verejných financií ako celku však nie je podstatné, z ktorého fondu Sociálnej poisťovne sa dôchodky platia. Všetky peniaze idú v konečnom dôsledku z tých istých odvodov a z toho istého štátu. Matúš Ferjenčík z oddelenia dlhodobej udržateľnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) preto vidí problém skôr v tom, že systém nie je dostatočne prehľadný. Rozdelenie odvodov medzi fondy dnes nezodpovedá tomu, na čo sa peniaze naozaj míňajú. Najlepšie je to vidieť na rezervnom fonde solidarity, ktorý už dlho slúži len na vyplácanie dôchodkov. Ferjenčík preto navrhuje, aby sa tento fond zlúčil s fondom starobného poistenia. Ľudia by potom oveľa lepšie videli, aká časť ich mzdy ide na dôchodky. Na tom, koľko odvádzajú a aký dôchodok dostanú, by sa zlúčením nič nezmenilo. Zmenilo by sa len to, že čísla by konečne zodpovedali skutočnosti.
Prečo výdavky rastú?
Výdavky na dôchodky rastú každý rok z viacerých dôvodov. Dôchodky sa každý január zvyšujú o infláciu dôchodcov, tento rok to bolo 3,6 percenta. Pribúdajú aj noví dôchodcovia. Sociálna poisťovňa na tento rok počítala s viac ako 24-tisíc novými starobnými dôchodkami s priemernou výškou 730,40 eura a s ďalšími vyše 17-tisíc predčasnými dôchodkami. Výdavky zvýšil aj prepočet predčasných dôchodkov, ktorý poisťovňa dokončila koncom augusta. Ľuďom, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov a do predčasného dôchodku odišli pred rokom 2023, spätne znížila krátenie dôchodku z 0,5 na 0,3 percenta za každých 30 dní pred dôchodkovým vekom. Vyšší dôchodok tak dostalo viac ako 122-tisíc ľudí, v priemere o 23,50 eura mesačne. Podľa nášho prepočtu to znamená približne 2,9 milióna eur mesačne navyše, teda zhruba 34 miliónov eur ročne, a to bez doplatkov za minulé roky.
Rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2027, ktorý v októbri schválil parlament, počíta s príjmami 16,8 miliardy eur a výdavkami 15,5 miliardy eur. Na dôchodkové dávky má poisťovňa vyplatiť 13,7 miliardy eur a zo štátneho rozpočtu dostane transfer 2 miliardy eur. Aj podľa tohto rozpočtu bude hospodárenie poisťovne naďalej zasahovať deficit fondu starobného poistenia. Pokryť ho má opäť rezervný fond solidarity a vnútorné zdroje poisťovne. Na budúci rok poisťovňa počíta s vyše 32-tisíc novými starobnými dôchodkami s priemernou výškou 755,60 eura a s ďalšími 13-tisíc predčasnými dôchodkami. Dôchodky sa od januára zvýšia o 3,5 percenta, čo bude stáť približne 491 miliónov eur. Napríklad pri dôchodku 700 eur to znamená zhruba 24,50 eura mesačne navyše. Trinásty dôchodok však zostane aj v roku 2027 na úrovni roka 2025, keďže vláda v rámci konsolidácie zmrazila jeho valorizáciu.
