Slováci si dnes za priemernú mzdu kúpia viac bežných vecí ako v roku 1989, majú omnoho väčší výber a žijú v priemere o takmer osem rokov dlhšie. Vyplýva to z analýzy investičnej platformy Portu, ktorá porovnala ceny a mzdy pred Nežnou revolúciou a dnes. Na jej výsledky upozornil spravodajský portál agentúry TASR. Jedinou bežnou potravinou, na ktorú treba pracovať dlhšie ako vtedy, je chlieb. Podľa analytikov je predstava, že za socializmu sa žilo lepšie, skôr nostalgia než realita.
Blíži sa 17. november a s ním sa ako bumerang vracia aj otázka, či sa ľuďom pred rokom 1989 predsa len nežilo lepšie. Dá sa ňu odpovedať, stačí sa pozrieť na čísla. Platforma Portu porovnala, koľko minút, hodín či dní musel človek s priemernou mzdou pracovať na bežné potraviny a spotrebiče vtedy a koľko dnes. Analytik platformy Marek Malina hovorí, že pád komunizmu priniesol drvivej väčšine ľudí nielen slobodu, ale aj vyššiu životnú úroveň. Pripomína, že reálna priemerná mzda, teda mzda po zohľadnení zdražovania, dosiahla úroveň spred revolúcie v roku 2006. Dôchodky to dobehli o tri roky neskôr. Ani krízy a zdražovanie, ktoré prišli potom, vraj nezmenili nič na tom, že si dnes ľudia môžu dovoliť viac.
Mohlo by vás zaujímať
Dnes pracujeme dlhšie len na chlieb
Analýza vychádza z priemernej mzdy, ktorá bola v roku 1989 podľa Národnej banky Slovenska 3 090 korún. V druhom štvrťroku 2026 dosiahla podľa Štatistického úradu 1 707 eur. Z oboch súm Portu vypočítala, ako dlho treba pracovať na jednotlivé veci. Na kilogram chleba pracoval človek v roku 1989 približne deväť minút, dnes je to 16 minút. Chlieb je tak jedinou bežnou potravinou, ktorá v porovnaní so mzdou zdražela. Na liter polotučného mlieka sa pracuje rovnako ako vtedy, asi šesť minút. Pri ostatných potravinách sa situácia výrazne zlepšila. Na kilogram cukru stačia dnes štyri minúty práce namiesto 24 a na kilogram masla deväť minút namiesto 32.
Pri mäse a vajciach je to podobne. Na desať vajec pracoval človek pred revolúciou 42 minút, dnes 14 minút. Kura stálo vtedy hodinu a 37 minút práce, dnes 16 minút. Najväčší rozdiel je pri šunke, na ktorú bolo treba pracovať vyše päť hodín, kým dnes necelú hodinu. Ak si to prepočítame na peniaze, priemerná mzda 1 707 eur pri bežnom pracovnom čase zodpovedá zhruba 9,80 eura za hodinu. Šestnásť minút práce na chlieb tak vychádza približne na 2,60 eura za kilogram.
Najväčší skok je pri elektronike
Ešte výraznejšia zmena nastala pri spotrebičoch. Na farebný televízor musel človek pred Nežnou revolúciou pracovať viac ako štyri mesiace. Dnes mu stačí 6,2 pracovného dňa. Pri spomínanej hodinovej mzde to zodpovedá televízoru za necelých 500 eur. Pri takej chladničke klesol potrebný čas z dvoch mesiacov na päť a pol dňa, pričom dnešné porovnanie dokonca počíta s kombinovanou chladničkou s mrazničkou. Tá je lepšia ako jednoduchá chladnička, aká sa bežne predávala v roku 1989.
Auto je aj dnes veľkým výdavkom, no tu tiež možno badať značné rozdiely. Na novú Škodu Favorit musel človek v roku 1989 odložiť 27,4 priemernej mzdy, teda viac ako dva roky príjmu. Na dnešnú Fabiu stačí približne desať priemerných miezd.
Lepší výber, a to aj pri samotných peniazoch
Samotné ceny však nevykresľujú kompletný obraz. Treba podotknúť, že socialistické hospodárstvo bolo nedostatkové. Ľudia čakali v poradovníkoch, lepší tovar sa predával spod pultu alebo v Tuzexe a celkovo bol výber veľmi obmedzený. Malina to ilustruje na autách. Štatistický úrad pred revolúciou sledoval cenu jediného typu auta, kým o 30 rokov neskôr už 35 modelov. A samozrejme, zmenila sa aj kvalita. Televízory majú väčšie uhlopriečky, autá sú pohodlnejšie a úspornejšie a v obchodoch sú desiatky druhov výrobkov, kde bol kedysi jeden či dva.
Veľkou zmenou prešli aj peniaze ako také. Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company pripomína, že výplaty sa vtedy vyplácali v hotovosti a účty sa platili na pošte. Dnes prevládajú platby kartou, internetové bankovníctvo a mobilné aplikácie. Rozšírili sa potom aj možnosti, ako si peniaze odložiť. Skončil sa monopol štátnych bánk a vkladných knižiek. Kým kedysi bola vkladná knižka takmer jedinou možnosťou sporenia, dnes môžu ľudia investovať do tisícov akcií, dlhopisov či podielových fondov.
V neposlednom rade je rozdiel vidieť aj na zdraví. V roku 1989 sa človek na Slovensku dožíval v priemere 71,2 roka, ženy 75,4 a muži necelých 67 rokov. V roku 2025 to bolo takmer 78,8 roka, pričom muži sa dožívali 75 rokov a ženy takmer 82. Muži tak získali približne osem rokov života a ženy viac ako šesť. Zhruba na štvrtinu klesla aj dojčenská úmrtnosť, rovnako ako znečistenie ovzdušia.
Nežijeme si v bavlnke
Porovnanie s rokom 1989 však neznamená, že sa ľuďom darí stále lepšie a lepšie. Priemerná mzda v druhom štvrťroku 2026 síce medziročne stúpla o 3,2 percenta, ceny však rástli rýchlejšie. Reálne si tak ľudia za výplatu kúpili o 0,5 percenta menej ako pred rokom. Bol to prvý takýto pokles od leta 2023, teda po desiatich štvrťrokoch, keď reálne mzdy rástli. Veľmi komplikovaná je situácia pri bývaní, ktoré sa do porovnania Portu nedostalo. Byty podľa Národnej banky Slovenska v prvom štvrťroku 2026 medziročne zdraželi o 11,3 percenta, teda oveľa rýchlejšie ako rástli mzdy. Na 3-izbový byt so 70 metrami štvorcovými potrebuje priemerný Slovák takmer 12 ročných platov, vo veľkých mestách ako Bratislava či Košice až 16.
Spomalilo sa aj dobiehanie bohatších krajín Únie. Kým v roku 2000 dosahovalo HDP Slovenska na obyvateľa po zohľadnení rozdielov v cenách len 51 percent priemeru EÚ, o osem rokov neskôr to bolo už 72 percent. Odvtedy sa však rast takmer zastavil a v roku 2024 bolo Slovensko približne na 75 percentách, pričom nás predbehlo aj Rumunsko. Ceny sa pritom priblížili k Západu rýchlejšie ako príjmy. Podľa Eurostatu dosahovala cenová úroveň v roku 2024 až 81 percent priemeru EÚ, príjmy domácností len 73 percent.
Prečo toľkí vravia, že za “socíku” bolo lepšie?
No ak čísla hovoria tak jasne, prečo časť ľudí stále tvrdí, že sa pred revolúciou žilo lepšie? Malina to pripisuje najmä emóciám a súčasným skúsenostiam. Ľudia zažili viacero kríz, rast životných nákladov a väčšie rozdiely v príjmoch. Kým v nedostatkovej ekonomike si ľudia z rôznych vrstiev mohli dovoliť viac-menej to isté, dnes sú rozdiely vidieť a cítiť de facto okamžite. Zaujímavosťou je, že za socializmom podľa prieskumov smútia najmä ľudia s nižším vzdelaním a nízkymi príjmami.
Názory spoločnosti sa pritom postupne menia. V prieskume Inštitútu pre verejné otázky z roku 2001 si 61,9 percenta ľudí myslelo, že za socializmu sa žilo lepšie. V prieskume agentúry Focus pre 360tka.sk z minulého roka už 41 percent ľudí uviedlo, že lepšie sa žije dnes. Opačný názor malo 33 percent, zvyšok nevedel odpovedať.
