Predstava dôchodku krátko po šesťdesiatke sa môže pre dnešných mladých ľudí stať minulosťou. Nové prepočty OECD ukazujú, že pri zachovaní súčasných pravidiel sa bude v mnohých európskych krajinách pracovať citeľne dlhšie. Slovensko patrí medzi štáty, kde môže byť posun obzvlášť výrazný.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vo svojej správe Pensions at a Glance 2025 porovnala ľudí odchádzajúcich do dôchodku v roku 2024 s mladými, ktorí v tom istom roku vo veku 22 rokov vstúpili na pracovný trh. Pri nich už modeluje dôchodkový vek podľa pravidiel, ktoré jednotlivé krajiny zaviedli alebo naviazali na vývoj strednej dĺžky života.
Výsledkom je postupný posun hranice smerom nahor. Vo viac ako polovici sledovaných krajín OECD sa má bežný dôchodkový vek zvýšiť. Slovensko patrí medzi štáty s jednou z najvyšších budúcich hraníc. Pre človeka, ktorý začal pracovať vo veku 22 rokov v roku 2024, OECD pri súčasnom nastavení systému počíta s dôchodkom približne v 69 rokoch.
Niekde sa dostanú aj nad 70 rokov
Slováci však ani zďaleka nie sú na vrchole rebríčka. OECD pri zachovaní dnešných mechanizmov modeluje v Holandsku, Taliansku a Švédsku hranicu 70 rokov, v Estónsku 71 rokov a v Dánsku dokonca 74 rokov.
Pri poslednom čísle je však dôležité poznať kontext. Dánsko už schválilo zvýšenie štátneho dôchodkového veku na 70 rokov, a to od roku 2040. Hranica 74 rokov je iba dlhodobou projekciou toho, kam by systém smeroval, ak by sa jeho dnešné automatické prepojenie so strednou dĺžkou života nezmenilo. Dánska vláda pritom už naznačila, že ďalšie zvyšovanie môže prehodnotiť.
Na opačnom konci zostáva napríklad Slovinsko s budúcou hranicou 62 rokov. V Česku sa podľa OECD dôchodkový vek postupne dostane na 67 rokov. Rozdiely medzi krajinami tak môžu byť na konci pracovného života dnešnej mladej generácie obrovské.
Prečo Slovensko smeruje k 69 rokom
Za posunom stojí najmä starnutie populácie. V roku 2025 pripadalo v krajinách OECD približne 33 ľudí vo veku nad 65 rokov na každých 100 ľudí vo veku od 20 do 64 rokov. Do roku 2050 má ich počet vzrásť na 52. Menej pracujúcich tak bude financovať čoraz viac dôchodcov a zvyšovanie veku je jedným zo spôsobov, ako štáty tlmia tlak na penzijné systémy. Slovensko sa k tomuto mechanizmu vrátilo po zrušení pevného dôchodkového stropu. Pri ľuďoch narodených po roku 1966 sa dôchodkový vek opäť odvíja od vývoja strednej dĺžky života. Ministerstvo práce stanovuje presnú hranicu pre jednotlivé ročníky postupne, nie desiatky rokov dopredu.
Najnovšie je oficiálne známy ročník 1968. Ľudia narodení v tomto roku majú všeobecný dôchodkový vek 64 rokov a dva mesiace. Za každé vychované dieťa sa hranica naďalej znižuje o šesť mesiacov, maximálne o 18 mesiacov.
