Slovenskí podnikatelia a živnostníci sa konečne dočkali aj nejakej tej dobrej správy. Premiér Robert Fico tento týždeň oznámil, že kabinet začína podnikať konkrétne kroky k úplnému zrušeniu dane z finančných transakcií (transakčnej dane). K jej definitívnemu koncu by malo dôjsť s platnosťou od 1. januára 2027. Ministerstvo financií už dostalo za úlohu vypracovať všetky potrebné právne a technické náležitosti. Stále je tu ale kopa nezodpovedaných otázok, hlavne tej, čo daň nahradí.
Vymažujú zo zákona
Tému zrušenia transakčnej dane otvoril predseda vlády počas rokovaní o štátnom rozpočte na nasledujúci rok. Priamo poveril ministra financií Ladislava Kamenického spolu so štátnym tajomníkom Radomírom Majerským, aby rozbehli legislatívny proces, výsledkom ktorého bude jej vyškrtnutie zo slovenského právneho poriadku.
Podnikatelia by však mali počítať s tým, že oznámenie premiéra je v tejto chvíli skôr politickým zámerom a štartom úradných prác. Poplatok, ako sme spomenuli v úvode, nezaniká okamžite, keďže návrh novely zákona musí najskôr schváliť vláda a následne odhlasovať parlament. Do konca prebiehajúceho roka preto pravidlá zostávajú bez zmien. Úľava príde až na začiatku roka 2027.
Opatrenie čelilo tvrdej kritike
Zdaňovanie bankových prevodov patrilo od svojho začiatku medzi najviac kritizované konsolidačné zásahy štátu. Legislatíva vstúpila do platnosti začiatkom minulého roka, pričom samotné účtovanie poplatkov začalo o pár mesiacov neskôr, presnejšie v apríli. Hoci štát neskôr schválil určité úľavy, daň naďalej výrazne komplikovala život širokému spektru firiem a menších podnikateľov.
Politické tvrdenia o tom, že bežní ľudia daň vo svojich peňaženkách nepocítia, sa ukázali byť dosť nepresné. Podniky prirodzene chránili svoju ziskovosť a dodatočné finančné zaťaženie premietli do koncových cien tovarov a služieb. Zavedenie opatrenia preto vyvolalo silnú vlnu nevôle naprieč celou spoločnosťou, dokonca aj medzi zamestnávateľskými zväzmi, podnikateľskými komorami či opozičnými stranami.
Vzhľadom na masívny odpor voči tejto dani premiér nepredpokladá, že by jej rušenie malo naraziť na vážnejšie prekážky. Pri schvaľovaní počíta s jednoznačnou podporou koaličných partnerov, odborárov, zamestnávateľov a rovnako aj opozičných poslancov.
Predseda vlády zároveň nezabudol s dávkou irónie okomentovať doterajšie vyjadrenia analytikov a hospodárskeho sektora. Uviedol, že na základe všetkých predchádzajúcich varovaní o tom, ako veľmi táto daň škodí ekonomike, očakáva, že po jej zrušení doslova nevídaný hospodársky rast.
Dobrá správa, ale…
Koniec transakčnej dane však pred ministerstvo financií stavia novú prekážku. Bude to totiž znamenať značný výpadok v štátnej pokladnici, ktorý bude potrebné niečím vykryť. Keďže konsolidácia bude pokračovať aj naďalej, rezort musí v nasledujúcich mesiacoch predstaviť alternatívny rozpočtový plán. Úradníci tak budú hľadať iné zdroje príjmov, ktoré nahradia výpadok z transakcií bez toho, aby ohrozili celkovú finančnú stabilitu štátu.
O aké opatrenia by mohlo ísť? Do úvahy ich prichádza hneď niekoľko. Asi najrýchlejšou cestou bude úprava nepriamych daní. V hre tak môže byť ďalšie prekopanie sadzieb DPH, prípadne zvýšenie spotrebných daní na tabakové výrobky, alkohol, sladené nápoje či pohonné hmoty, čo štátu zabezpečí okamžitý a stabilný prílev peňazí bez ohľadu na ekonomický cyklus.
Ďalšou pravdepodobnou možnosťou je zameranie sa na vysoko ziskové odvetvia cez špeciálne (sektorové) dane a odvody. Vláda by mohla sprísniť alebo predĺžiť mimoriadne zdanenie bánk, energetických gigantov, telekomunikačných operátorov či veľkých obchodných reťazcov, čo je politicky vždy priechodnejšie než plošné zaťaženie všetkých podnikateľov.
Vylúčené nie je ani cielenie na majetkové dane, napríklad cez vyššie zdanenie nehnuteľností s vyššou hodnotou alebo úpravu progresívneho zdanenia príjmov pre lepšie zarábajúce fyzické osoby.
Na stole však vždy zostáva aj možnosť škrtania na strane výdavkov samotného štátu, hoci k nej vlády, vrátane tej slovenskej, pristupujú o čosi menej ochotne. Rezort financií by mohol nariadiť viazanie rozpočtových výdavkov jednotlivých ministerstiev, obmedziť kapitálové investície do verejnej infraštruktúry, znížiť prevádzkové náklady úradov alebo spomaliť valorizáciu platov vo verejnej správe.
Šetriť by potom mohol aj na dôchodkoch. V tomto smere experti zvyknú kritizovať 13. dôchodky, a to kvôli dvom hlavným dôvodom. Po prvé, táto dávka nie je úplne adresná. Po druhé, Sociálna poisťovňa na ňu jednoducho nemá peniaze. Dokáže pokryť približne 10 mesačných výplat, takže ani nie stabilných 12 dôchodkov. Rozdiel dopláca na dlh.
Vláda však viackrát jasne deklarovala, že na 13. dôchodky siahať nebude. Jediný ústupok v tomto smere spravila vtedy, keď potvrdila zmrazenie tejto dávky na najbližšie tri roky. Napriek tomu však pôjde o značné výdavky.
